Mestá zverejňujú zmluvy v nepoužiteľnom formáte

Ak sú zmluvy na webových stránkach zavesené ako obrázok, k informáciám z nich sa dostanete, iba keď každú otvoríte.

Bratislava - Vyhľadávanie informácií o zmluvách, ktoré uzatvárajú mestá, obce, župy a nimi riadené organizácie, bude pre ľudí problém.

Mestá ich síce začali od januára povinne zverejňovať na webových stránkach, ale mnohé len ako naskenované obrázky. Text sa tak nedá vyhľadávať ani kopírovať. Často sú bez komentára či popisu. Jediná šanca, ako zistiť, čoho sa zmluvy týkajú, je každú otvoriť a prečítať. Ich počet však bude stále rásť.

Keby sa v zmluvách dalo vyhľadávať, mohli by pomôcť nielen občanom, ale aj samosprávam. „Ak si chce napríklad úradník spraviť cenový prieskum, za koľko nakupujú mäso do školských jedální iné samosprávy, stačí do prehliadača zadať kľúčové slová,“ hovorí prešovský poslanec Richard Drutarovský (SaS).

Ministerstvo spravodlivosti odmieta vydať pokyny, ako má zverejňovanie zmlúv vyzerať. „Je v záujme primátorov a starostov, aby vyšli v ústrety občanom a sprístupnili informácie vo vhodnej forme,“ napísal hovorca Peter Bubla.

Samosprávy zmluvy na rozdiel od štátnych orgánov nezverejňujú v novom centrálnom registri zmlúv, ale len na vlastných stránkach.

Dokumenty len skenujú

Prvé dni praxe ukázali, že väčšina miest a obcí začala dokumenty zverejňovať len ako oskenované (odfotené) obrázky, v ktorých sa nedá text vyhľadávať ani kopírovať. Mnohé ich navyše na svoje stránky vešajú bez sprievodných informácií a jediná šanca, ako zistiť, čoho sa týkajú, je každú zmluvu otvoriť a prečítať.

„Zmluvy nás čoskoro zaplavia a bez zmeny tohto chaosu budeme mať o rok všetci pocit, že zverejňovanie je nanič,“ varuje informatik a prešovský poslanec Richard Drutarovský.

Práve Prešov je jedno z mála miest, ktoré začalo zmluvy zverejňovať vo formáte, s ktorým sa dá pracovať. Používajú na to program, ktorý sa dnes bezplatne pridáva k väčšine skenerov a ktorý dokument automaticky prevedie do textovo čitateľnej podoby priamo pri skenovaní.

Drutarovský vysvetľuje, že ak sa v zmluvách nedá vyhľadávať ani kopírovať, nedokáže to ani internetový prehliadač. Ten pritom na rozdiel od človeka dokáže prehľadať tisíce dokumentov za zlomok sekundy a výrazne tak šetrí čas.

Aktivista: Obrázky nemajú zmysel

Aktivista a mestský poslanec z Považskej Bystrice Juraj Smatana upozorňuje, že zverejňovanie dokumentov iba vo forme obrázkov stráca zmysel.

„Kedysi sme dotlačili primátora, aby zverejnil na internete zápisnice zo zastupiteľstva. Oskenovali to s veľmi zlým rozlíšením a ako obrázok to vložili do veľkého dokumentu s desiatkami strán. Jediné, čo sa s tým dalo robiť, bolo lúskať to slovo po slove s vypleštenými očami,“ spomína.

Podobne to teraz začína vyzerať i na stránkach miest a obcí. Napríklad Martin v prvých dňoch platnosti zákona zverejnil na svojej stránke 32 zmlúv. Všetky sú označené len všeobecne, napríklad ako „zmluva o nájme“. Kto chce zistiť, čoho sa týkajú, musí každú otvoriť a čítať. Vyhľadávať sa v nich nedá. Martinčania v nich začierňujú aj druhú zmluvnú stranu a čitateľ sa tak nedozvie ani to, s kým mesto zmluvu uzatvorilo.

Hovorca mesta Jozef Petráš vysvetľuje, že prioritou bolo dokumenty zverejniť. „Od budúceho týždňa ich začneme spracúvať do užívateľsky prijateľnejšej podoby,“ hovorí.

Centrálny register má dokumenty dvojmo

Ako by to mohlo vyzerať, ukazuje centrálny register zmlúv, kde zmluvy zverejňujú štátne orgány. Zmluvy posielajú v dvoch kópiách. Jednu ako oskenovaný originál s podpismi a pečiatkou, druhú vo formáte, s ktorým sa dá pracovať.

Zmluvy navyše zverejňujú v prehľadnej tabuľke, v ktorej sú uvedené základné údaje, ako predmet zmluvy, objednávateľ, dodávateľ či cena, a užívateľ si tak môže kliknúť iba na tie zmluvy, ktoré ho zaujímajú.

„Ak nemá byť zmarený pôvodný účel zákonodarcu, teda aby sa dala lepšie kontrolovať verejná správa a odhaľovať zlodejiny, mal by štát čo najskôr vydať usmernenie, ako dokumenty zverejňovať,“ myslí si Drutarovský.

Ministerstvo spravodlivosti oponuje, že návod do zákona nepatrí a technickú stránku si musia riešiť samosprávy samy. „Zákon dáva primátorom, starostom i županom šancu ukázať, ako hospodárne nakladajú so zverenými prostriedkami, “ napísal hovorca  Peter Bubla.