Mikloš žiada zľavu na PPP. Aspoň miliardu eur

Nový minister dopravy chce zlacniť prvý balík súkromných diaľnic. Nehovorí ako, ani o koľko. Minister financií spomína najmenej miliardový škrt.

Bratislava - „Súhlasil by som s pokračovaním PPP projektu jedine vtedy, keby vôbec nedošlo k zvýšeniu ceny, pretože už predtým bola príliš vysoká,“ povedal včera minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ).

Myslel tým 75 kilometrov úsekov medzi Martinom a Prešovom, ktoré bývalá vláda rozbehla ako projekt PPP (verejno­súkromné partnerstvo).

Naposledy sa cena, ktorú treba za tieto cesty splatiť počas 30 rokov, zvýšila o 1,3 miliardy eur. Posledný odhad bývalej vlády na konečnú cenu PPP tak bol 9,13 miliardy eur.

Pár týždňov do uzatvorenia

O zlacnenie tejto rekordnej sumy sa chce postarať nový minister dopravy Ján Figeľ (KDH). Priestor na to vidí najmä v úrokoch, ktoré  zaplatíme bankám, ktoré projekt financujú.

Figeľ však zatiaľ nepovedal ani to, podľa čoho sa chce rozhodovať, aká cena je ešte v poriadku a aká už nie. Nechce totiž rokovať cez médiá o „takom rozsahu komplexov“.

Analytik Tatra banky Juraj Valachy hovorí, že kľúčové je zanalyzovať, za koľko si je schopný požičať štát, za koľko si je schopná požičať súkromná firma, ale tiež, za koľko je schopný cestu postaviť štát a za koľko súkromná firma.

Projekt chce minister Figeľ finančne uzatvoriť do konca augusta. Dovtedy by sa mali  od bánk pozbierať peniaze a mala by byť známa aj konečná cena.

Gro práce však necháva  minister na víťazovi súťaže – konzorciu, v ktorom vystupujú aj firmy Doprastav a Váhostav. „Finančná uzávierka je v rukách konzorcia, ktorému sa snažíme pomáhať,“ povedal Figeľ.

Tlačia prepúšťaním

Doprastav a Váhostav medzitým ohlasujú hromadné prepúšťania. Dôvod: práve spomínaný PPP projekt.

„Najvýznamnejším  faktorom, ktorý prispel  k prepúšťaniu pracovníkov, je spochybnenie projektu PPP, na ktorom Doprastav spoločne s ďalšími členmi konzorcia pracoval takmer 3 roky a na ktorý vynaložil nemalé vlastné prostriedky,“ píše sa v stanovisku firmy, ktoré zaslala do TASR.

V prípade Doprastavu sa prepúšťanie týka 750 ľudí. Firma ich plánuje uvoľniť postupne  od augusta do decembra tohto roku. Doprastav zamestnáva vyše 3­tisíc ľudí.

Váhostav chce svoje stavy – zhruba 1800 zamestnancov – zredukovať o 500.  Riaditeľ žilinského úradu práce Jozef Machyna povedal, že Váhostav ich môže začať prepúšťať od 8. augusta, keď uplynie zákonná lehota od nahlásenia hromadného prepúšťania. Prepúšťanie by mala firma ukončiť 31. januára budúceho roku.

„Dúfam, že to nie je súčasť politických tlakov alebo vyjednávania, pretože rokovania majú svoju racionálnu bázu v podmienkach pre výstavbu,“ povedal o prepúšťaniach v Doprastave a Váhostave minister Figeľ. Sám s firmami zatiaľ rokoval len raz.  „Zhruba pred týždňom sme mali technické konzultácie,“ povedal.

Exminister financií Ján Počiatek (Smer) upozorňuje, že veľa závisí od formy rokovaní. „Problém by nastal, keby použili nejakú neštandardnú metódu, napríklad, ak pod tlakom politickej vôle urobia nejaký radikálny krok, ktorý nebude v súlade s procedúrami bežne akceptovaným medzinárodnými trhmi,“ povedal.

To môže pre štát znamenať finančné či právne následky, ale tiež poškodenie reputácie krajiny v očiach  investorov.

Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS), ktorý má na starosti aj podnikateľské prostredie, povedal, že Figeľa kontrolovať nebude.

Nateraz je prvý balík PPP aj v rukách ochranárov. Európska komisia má totiž pochynosti, či sa pri diaľnici dodržiavali ochranárske zákony. Podľa vedeckého pracovníka Jána Topercera však zatiaľ nedošlo ani len k stretnutiu s predstaviteľmi nového vedenia ministerstva.