Minister dopravy a riaditeľ NDS sú zrelí na odvolanie

Vydobýjanie zmluvy, ktorú Národná diaľničná spoločnosť podpísala s víťazom tendra na elektronické mýto, pripomína dobýjanie stredovekého hradu. Vonkajšie i vnútorné opevnenie už padlo, a tak sa obrancovia nezverejnenia stiahli do citadely. Ale aj tá je rovnako vetchá ako prvé dva valy.

Vonkajšie opevnenie „založil" predseda vlády, ktorý pred dvoma týždňami cez hovorkyňu odkázal, že „vo zverejnení nám bráni víťaz tendra". Čím chcel povedať, že žiadatelia o zmluvu útočia síce dobre, ale na nesprávny hrad. Keď sa táto obrana rozsypala, na vnútorné opevnenie sa postavil prezident Gašparovič, ktorý vyhlásil, že „štát môže zverejniť informácie o zmluve s víťazom tendra iba v takej miere, akú si dohodli zmluvné strany". Aj táto línia padla, lebo „mieru" zverejnenia informácií určuje zákon, a preto nemôže závisieť od toho, čo si dohodnú zmluvné strany. Národná diaľničná spoločnosť i ministerstvo dopravy sa tak minulý týždeň museli stiahnuť do citadely. Podľa stanoviska, s ktorým vystrčili hovorcu Karáska, diaľničná spoločnosť vraj „nie je povinnou osobou" v zmysle zákona a minister vraj od nej „nemôže požadovať" sprístupnenie zmluvy.

Obrana by to nebola zlá, keby nie Ústavný súd. Ten už v júni 2007 (v senáte zloženom z predsedu Ľalíka a sudcov Mészárosa a Brňáka) skonštatoval, že plná informačná povinnosť je „namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami... alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom". Pretože diaľničná spoločnosť nielen hospodári s verejnými financiami, ale aj bola vytvorená zákonom, je dvojnásobne isté, že predstavuje povinnú osobu s plnou informačnou povinnosťou.

Za to, že si táto povinná osoba neplní zákonnú povinnosť, zodpovedajú dve osoby: riaditeľ Choma a minister Vážny. Preto sú obaja zrelí na odvolanie.