Minister Počiatek ide meniť vyvlastňovanie. Od čias Vážneho je to najhoršia zmena. Zákon vytvorí bezdomovcov, občania môžu zákon pripomienkovať

Hromadnú pripomienku k návrhu zákona o vyvlastňovaní, ktorej hlavným cieľom je obhajoba práv vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností, zverejnila dnes skupina občanov.

Pripomienka je zverejnená a ktokoľvek ju môže podporiť najneskôr do pondelka 18. augusta 2014 cez internetový formulár na adrese: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=781894

Návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb pripravilo ministerstvo a v súčasnosti k nemu prebieha verejné pripomienkové konanie cez vládny portál právnych predpisov na adrese:
https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=7429&langEID=1

Ak pripomienka získa dostatočnú podporu verejnosti, ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja by malo zvolať tzv. rozporové konanie so zástupcami verejnosti.

Deklarovaným zámerom vzniku návrhu zákona je snaha ministra odstrániť paragrafy o vyvlastňovaní zo stavebného zákona a presunúť ich do samostatného zákona. Hrozí pri tom, že sa tak stane za cenu oslabenia reálnych možností ochrany práv vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností.

Za vyvlastnenie už len peniaze

Minister Počiatek navrhuje, aby náhradou za vyvlastnenie mohli byť už len peniaze a zrušila sa možnosť náhrady formou „pozemok za pozemok“ alebo „stavba za stavbu“, ktorá v súčasnom zákone ešte platí.

Každý bude povinný vpustiť znalca domov

Každému vlastníkovi akejkoľvek nehnuteľnosti na Slovensku sa ukladá nová povinnosť vpustiť znalca na svoj pozemok, do svojho bytu alebo domu na obhliadku za účelom určenia náhrady za prípadné budúce vyvlastnenie. Novozavedená povinnosť nerešpektuje právo na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia, čo sú ústavné princípy a základné ľudské práva.

Platiť to má aj v prípade, ak ide o vyvlastnenie kvôli zabratiu nehnuteľnosti pre podporu súkromnej investície, o ktorej rozhodnú úradníci, že získa tzv. osvedčenie o významnej súkromnej investícii vo verejnom záujme.

Na náhradný byt už nebudete mať nárok

Oproti súčasnej právnej úprave sa pre vyvlastňovaných občanov zhoršuje ich postavenie v tom, že ako obyvatelia vyvlastnených nehnuteľností podľa návrhu už nemajú mať po vyvlastnení nárok na náhradný byt.

V súčasnosti je zatiaľ ten, kto získal nehnuteľnosť vyvlastnením, povinný poskytnúť aspoň náhradný nájomný byt, v špeciálnych prípadoch aj náhradu vo forme náhradného rodinného domu alebo bytu.

V návrhu zákona sa však píše, že po novom vyvlastnením zaniká nájom bytu v rodinnom dome resp. nájom bytu v bytovom dome a nájomca nemá právo na nájom náhradného bytu.

Táto zásada má zatiaľ platiť najmä pre vyvlastňovanie obývaných domov pri výstavbe ciest. Minister nijako v dôvodovej správe nevysvetlil, prečo zavádza tento princíp a prečo práve pri výstavbe ciest.

V praxi to bude znamenať, že hneď po tom, ako sa stane rozhodnutie o vyvlastnení domu či bytovky právoplatné, sa z nájomníkov takejto nehnuteľnosti stanú bezdomovci a nikto nebude mať povinnosť im zabezpečiť strechu nad hlavou.

Nová zásada: "Tam sú peniaze a vypadni"

Prvýkrát sa tak do legislatívy dostáva zásada „tam sú peniaze podľa posudku a vypadni“. Zásada bude mimoriadne nehumánna v prípadoch, ak pôjde o vyvlastnenie obývaných nehnuteľností a ich vlastníci nebudú schopní si sami zaobstarať iné bývanie z rôznych dôvodov.

Iniciátori hromadnej pripomienky nevidia význam tohto nehumánneho návrhu v ničom inom, len v snahe vyvolávať úzkosť a strach zo straty strechy nad hlavou, aby radšej "dobrovoľne" podpísali nevýhodné zmluvy a ušetriť investorom náklady a starosti zo zabezpečovaním strechy nad hlavou pre vyvlastnených.

Pre úplnosť treba uviesť, že štátne investorské inštitúcie, ktoré v takýchto prípadoch dnes vykupujú nehnuteľnosti, zvyknú ponúkať v rámci pokusu o dohodu kúpne zmluvy podľa zásady „tam sú peniaze podľa posudku a vypadni“, no vyvlastnených v takýchto situáciách dnes ešte súčasný zákon chráni. Po novom už nebude.

Aj keď nič netušíte, platí, že dohodu a verejný záujem odmietate

V texte návrhu sa zavádza aj tzv. fikcia doručenia. Ponuka na odkúpenie nehnuteľnosti sa má považovať za odmietnutú aj v prípade, ak sa o nej vlastník nedozvedel. Takéto fiktívne nevedomé odmietnutie zákon považuje za vyjadrenie nesúhlasu a tým splnenie podmienky na vyvlastnenie zo všetkými následkami, pričom sa na vlastníka hľadí tak, že dohodu odmieta a je proti verejnému záujmu.

Iniciátori hromadnej pripomienky upozorňujú, že fikcia doručenia je napríklad vylúčená pri začatí exekučného konania voči fyzickej osoby, čo je menej závažný zásah do vlastníckych práv, no zákonodarca trvá na tom, že zásielka od exekútora musí byť naozaj adresátovi naozaj doručená. Pri ponuke na odkúpenie pred vyvlastňovacím konaním, zásielka doručená byť nemusí, čo robí z procesu ponuky formalitu, no so závažným dopadom na vyvlastňovaného, ktorý o tom ani nemusí vedieť.

Vyvlastnili vás zbytočne? Náprava až po desiatich rokoch

Zároveň sa navrhuje predlženie lehoty na začatie využívania vyvlastnenej nehnuteľnosti zo súčasných dvoch rokov až na desať. Znamená to, že ak sa ukáže, že štát alebo iný subjekt nie je schopný v tejto lehote využiť vyvlastnený majetok, povinnosť vrátiť ho sa oddiali oproti súčasnosti (dva roky) aj o osem ďalších rokov (t. j. na desať rokov).

Z dôvodovej správy je cítiť argumentáciu, že cieľom nového zákona je údajne dosiahnutie efektivity vyvlastňovania. Návrh však nijako neanalyzuje, v čom spočíva údajná neefektivita súčasnej právnej úpravy.

Iniciátori hromadnej pripomienky sú presvedčení, že efektivita procesu vyvlastňovania nemôže mať prednosť pred ochranou ústavou garantovaného vlastníckeho práva.

Verejný záujem? Hocičo v hocijakom zákone

Za nebezpečný považujú zámer, aby jednotlivé účely, na ktoré možno vyvlastniť vo verejnom záujme, neboli uvedené priamo v zákone o vyvlastňovaní, ale boli riešené len odkazom na osobitné zákony. Možnosť zákonodarcu rozšíriť účel vyvlastnenia prakticky v ktoromkoľvek schvaľovanom zákone, vyvoláva u verejnosti oprávnenú nedôveru a nutnosť byť na pozore pri príprave a schvaľovaní akéhokoľvek zákona, čo je proti uznávaným zásadám civilizovaného, demokratického a právneho štátu.

Za dôležité považujú, aby vyvlastňovanie bolo možné iba vo verejnom záujme. Navrhovaný zákon ponecháva možnosť vyvlastňovania aj v súkromnom záujme a pripúšťa uprednostňovanie záujmov súkromných investorov pred vlastníckym právom vlastníkov nehnuteľností.

V tejto hromadnej pripomienke navrhujú najmä:

• vymenovanie všetkých účelov vyvlastňovania priamo v zákone o vyvlastňovaní, nielen prostredníctvom odkazu na osobitné zákony,
• možnosť vyvlastňovania iba vo verejnom záujme, nie aj za účelom realizácie súkromných investícií (zrušenie zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií),
• zachovanie možnosti poskytnutia náhradnej nehnuteľnosti za vyvlastňovanú nehnuteľnosť, nielen finančnej náhrady,
• posilnenie ochrany a procesných práv vyvlastňovaných vlastníkov nehnuteľností a ďalších osôb, ktorých práva sú vyvlastňovaním dotknuté (dostatočne dlhé lehoty pre procesné úkony, garantovanie možnosti uplatňovania ich práv, vylúčenie možnosti náhradného doručovania vyvlastňovanému),
• zvýšenie informovanosti verejnosti o vyvlastňovacom konaní uverejňovaním informácií na úradných tabuliach a webových sídlach obcí.