Minister spravodlivosti: Investičné stimuly musí vláda zverejňovať

Minister spravodlivosti Daniel Lipšic predložil na zajtrajšie rokovanie vlády právnu analýzu k zverejňovaniu materiálov z rokovania vlády. Minister reaguje na rastúci trend utajovania materiálov z rokovania vlády pred verejnosťou.

Minister spravodlivosti Daniel Lipšic predložil na zajtrajšie rokovanie vlády iniciatívny materiál o právnej analýze k zverejňovaniu materiálov z rokovania vlády.

Minister reaguje na rastúci trend utajovania materiálov z rokovania vlády pred verejnosťou. V analýze sa konštatuje, že nezverejňovania materiálov z rokovania vlády je v rozpore s platnými právnymi predpismi.

Správa hovorí, že „veľmi časté je nezverejňovanie žiadnych informácií“ o poskytovaní investičných stimulov alebo o zmluvách o investičnej podpore medzi štátom a investormi. Porušenie zákona ilustruje na konkrétnych prípadoch, kedy vláda informácie nezverejnila.

Súčasťou správy je aj podrobné odôvodnenie, prečo nie je možné informácie utajiť. Správa kladie dôraz najmä na nezákonné utajovanie informácií o investičných stimuloch a štátnej pomoci. Vyplýva z nej, že na utajenie nepostačuje iba vyhlásenie investora resp. dohoda investora a štátu, že zmluvu považujú za obchodné tajomstvo.

V sprievodnej správe minister vyjadruje nádej, že „v budúcnosti môže uvedený materiál slúžiť ako pomôcka pre jednotlivé rezorty ohľadom posúdenia, v ktorých prípadoch je možné a v ktorých prípadoch nie je možné nezverejňovať materiály, o ktorých rokuje vláda Slovenskej republiky. Účelom právnej analýzy je poskytnúť jednotný a ucelený výklad k problematike zverejňovania materiálov predložených na rokovania vlády Slovenskej republiky“.

Minister žiada, aby vláda vzala tento materiál na vedomie a uložila všetkým členom vlády povinnosť predložiť ho všetkým odborným útvarom jednotlivých rezortov.

Je otázne, či si ministri osvoja argumenty ministra spravodlivosti, zavedú ich do života svojich rezortov a neodôvodnené utajovanie vládnych materiálov sa stane minulosťou. Rovnako nejasný je aj osud nezverejnených materiálov z minulých rokovaní vlády. Niektoré z nich totiž rezorty odmietli zverejniť aj napriek platnosti zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Dôsledkom je začatie niekoľkých súdnych sporov, keďže rezorty na utajení trvajú.

Ak by sa aj vláda rozhodla nerešpektovať zistenia ministerstva spravodlivosti, vypracovaná právna analýza poskytuje občanom silné argumenty na to, prečo je nezverejňovanie informácii v rozpore so zákonom. Tieto argumenty môžu využiť aj na úrovni samosprávy, kde je slobodný prístup k informáciám jedným z mála nástrojov na odhaľovanie a potlačovanie samosprávnej korupcie.

Úplné znenie materiálu:

Právna analýza k zverejňovaniu materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky

Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám „Vláda  Slovenskej  republiky  je  povinná  zverejniť texty materiálov  (návrhy,  správy,  rozbory)  predložených na rokovanie vlády a prijaté uznesenia vrátane ich príloh.“

Podľa § 6 ods. 1 zákona 211/2000 Z. z. „Informácie  podľa § 5  sa zverejňujú  spôsobom umožňujúcim hromadný prístup.“. V zmysle tohto ustanovenia sa materiály predložené na rokovanie vlády zverejňujú na internetovej stránke Úradu vlády SR.

Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 211/2000 Z. z. „Na obmedzenie zverejňovania informácií sa použijú ustanovenia § 8 až 12.“. V zmysle § 8 až 12 zákona sa nesprístupňujú informácie, ktoré sú utajovanými skutočnosťami, osobnými údajmi, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, informácie odovzdané povinnej osobe treťou osobou bez právnej povinnosti atď.

Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. „Všetky obmedzenia  práva na informácie  vykonáva povinná osoba tak,  že  sprístupní  požadované  informácie  vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých  informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. (...)“

Ak materiály predložené na rokovanie vlády obsahujú aj vyššie uvedené informácie, pred zverejnením na internetovej stránke sa tieto z materiálov na rokovanie vlády vylúčia. Ostatné informácie obsiahnuté v materiáloch, ktoré nie sú informáciami chránenými podľa § 8 až 12 zákona, však v materiáloch zostávajú a majú sa zverejniť, pretože neexistuje zákonný dôvod na ich nezverejnenie.

Na internetovej stránke rokovaní vlády SR sa ako dôvod nezverejnenia celého materiálu na rokovanie vlády (vrátane výsledného uznesenia vlády) často uvádza § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií. Hoci nie je presne špecifikované konkrétne ustanovenie § 11, na základe ktorého sa informácie nezverejňujú, je zrejmé, že ide ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona – t.j. ak je informácia odovzdaná povinnej osobe takou osobou, ktorej takú povinnosť zákon neukladá (informácia poskytnutá bez právnej povinnosti).

Na internetovej stránke rokovaní vlády boli zverejnené napr. tieto informácie o rokovaní vlády SR:

Rokovanie vlády SR dňa 15. 4. 2004

Návrh na poskytnutie investičných stimulov pre príjemcu Gabor, spol. s r. o., Bánovce nad Bebravou

Č.m.: UV-11586/2003 - z rokovania vlády 17. 12. 2003
UV-11586/2003 - dodatok z 5. 4. 2004

Predkladá: podpredseda vlády a minister hospodárstva

Poznámka: Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám)

Materiál: Schválený , Č. uznesenia: 315/2003

Rokovanie vlády SR dňa 28. 4.2 004

Návrh Investičnej zmluvy medzi Univerzal Media Corporation
/Slovakia/, s.r.o. a Slovenskou Republikou Č.m.: UV-10018/2004

Predkladá: podpredseda vlády a minister hospodárstva
Poznámka: Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám)
Materiál: Schválený, Č. uznesenia: 401/2004

Pri pokuse o zobrazenie znenia uznesení vlády ohľadom týchto bodov rokovania sa zobrazí oznámenie „Uznesenie sa nesprístupňuje.“.

Nezverejňovanie žiadnych informácií z materiálov na rokovanie vlády a tiež schválených uznesení vlády o týchto materiálov s odkazom na § 11 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií je v rozpore s platnými právnymi predpismi z nasledovných dôvodov:

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z. „Povinná  osoba  obmedzí   sprístupnenie  informácie  alebo informáciu nesprístupní, ak...  jej  bola  odovzdaná  osobou,   ktorej  takú  povinnosť  zákon neukladá a ktorá na výzvu  povinnej osoby písomne oznámila, že so  sprístupnením informácie  nesúhlasí. Ak  na výzvu povinnej osoby neodpovie osoba oprávnená udeliť súhlas na sprístupnenie informácie   do   siedmich   dní,   predpokladá   sa,   že  so sprístupnením informácie  súhlasí. Na tieto  následky musí byť osoba vo výzve upozornená.“

Podľa § 11 ods. 2 sa ustanovenie písm. a) nepoužije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné financie, alebo ak sú to informácie týkajúce a použitia takých prostriedkov, alebo ak ide o informácie o nakladaní s majetkom štátu alebo majetkom obce.

Ak teda bola aj informácia poskytnutá povinnej osobe bez právnej povinnosti, povinná osoba nie je oprávnená túto informáciu nesprístupniť resp. nezverejniť, ak sa informácia týka používania verejných financií alebo nakladania s majetkom štátu.

Veľmi časté je nezverejňovanie žiadnych informácií o rokovaní vlády o poskytovaní investičných stimulov alebo o zmluvách o investičnej podpore medzi štátom a investormi.

Podľa zákona č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch sa investičné stimuly poskytujú na základe žiadosti žiadateľa (investora).

Podľa § 4 ods. 1 zákona o investičných stimuloch „Ministerstvo  zabezpečí  k  predloženej  žiadosti  odborný posudok  a vypracuje  návrh na  poskytnutie investičných stimulov. V návrhu uvedie

 a) identifikáciu žiadateľa a príjemcu,

 b) druhy investičných stimulov, ktoré sa majú poskytnúť,

 c) podmienky poskytnutia investičných stimulov,

 d) hodnotu jednotlivých druhov investičných stimulov, (...)“

Podľa § 4 ods. 3 zákona o investičných stimuloch ministerstvo  predloží  návrh  na schválenie Úradu  pre  štátnu  pomoc. Ak úrad návrh schváli, predloží  ho ministerstvo na  schválenie vláde Slovenskej republiky.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o investičných stimuloch „Vláda pri schvaľovaní  návrhu  zohľadní najmä národohospodársky   význam   investície   a  účinky   poskytnutia investičných  stimulov na  hospodársku súťaž  na relevantnom  trhu Slovenskej republiky.“. Vláda zaujíma stanovisko k žiadosti o poskytnutie investičných stimulov aj na základe odborného posudku k žiadosti o poskytnutie investičných stimulov, ktorý býva súčasťou materiálu na rokovanie vlády SR.

Návrh na poskytnutie investičných stimulov spolu s odborným posudkom k žiadosti o poskytnutie investičných stimulov je oficiálnym materiálom, ktorý vypracúva a zabezpečuje ministerstvo hospodárstva a predkladá ho na rokovanie vlády SR a ktorý obsahuje obligatórne náležitosti stanovené zákonom (napr. identifikáciu žiadateľa a príjemcu, druhy investičných stimulov, ktoré sa majú poskytnúť, podmienky poskytnutia investičných stimulov a hodnotu jednotlivých druhov investičných stimulov).

V zmysle ustanovenia  čl. 4 Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovania vlády Slovenskej republiky (schválená uznesením vlády SR č. 512/2001) (ďalej len „smernica“) musí predkladaný materiál obsahovať najmä obal materiálu, návrh uznesenia vlády, predkladaciu správu, vlastný materiál (návrh, správu, koncepciu, informáciu a pod.) spolu s prípadným odôvodnením a prílohami, doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť, vyhodnotenie pripomienkového konania a návrh komuniké.

Tento oficiálny materiál vypracovaný ministerstvom a predložený na rokovanie vlády SR obsahujúci vyššie spomínané náležitosti (vyplývajúce zo zákona a zo smernice) nemožno považovať za informáciu, ktorá bola odovzdaná vláde (resp. ministerstvu) bez právnej povinnosti. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z. teda nemožno v prípade tohto oficiálneho dokumentu obsahujúceho povinné formálne náležitosti použiť.

Ani samotné znenie uznesenia vlády o schválení návrhu na poskytnutie investičných stimulov nemožno považovať za informáciu, ktorá bola Vláde SR odovzdaná treťou osobou bez právnej povinnosti.

Zo zákona č. 565/2001 o investičných stimuloch vyplýva, že investičné stimuly sú štátnou pomocou a poskytujú sa z prostriedkov štátu. Viaceré informácie obsiahnuté v materiále na rokovanie vlády súvisiace s poskytnutím investičných stimulov sa týkajú nakladania s majetkom štátu a verejnými financiami. Na takéto informácie teda podľa § 11 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. nemôže byť použitý dôvod na nezverejnenie informácií uvedený v § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z.

Podľa § 1 písm. k) vyhlášky č. 235/2002 Z. z. (o náležitostiach žiadosti o poskytnutie investičných stimulov) v žiadosti o poskytnutie investičných stimulov žiadateľ tiež uvedie „označenie  údajov  v  žiadosti  alebo  v  jej prílohách, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitných predpisov.“

Ustanovenie § 1 písm. k) vyhlášky č. 235/2002 Z. z. však neznamená, že informácie, ktoré podľa vyjadrenia žiadateľa o poskytnutie investičného stimulu podliehajú ochrane podľa osobitných predpisov, možno automaticky a bez ich posúdenia nezverejniť. Ustanovenie vyhlášky len umožňuje žiadateľovi o poskytnutie investičného stimulu, aby označil tie údaje, ktoré podľa jeho názoru podliehajú ochrane podľa osobitných predpisov. Je na príslušnom orgáne, aby posúdil, či toto tvrdenie žiadateľa o investičný stimul zodpovedá skutočnosti a kritériám príslušných zákonov. Môže nastať situácia, že investor síce označí určitý údaj za informáciu podliehajúcu ochrane podľa osobitných predpisov, avšak informácia v skutočnosti nie je v zmysle zákona chránená. Ak bola informácia, ktorá nepodlieha ochrane, označená investorom za chránenú, v žiadnom prípade to nemôže viesť k záveru, že informáciu nemožno zverejniť.

Teda ak investor označí informáciu napr. za obchodné tajomstvo, treba splnenie všetkých zákonných kritérií obchodného tajomstva posudzovať.  Nemožno automaticky prebrať názor investora, že všetky ním označené informácie (resp. že celý ním označený materiál alebo zmluva) sú naozaj obchodným tajomstvom. V zmysle § 17 Obchodného zákonníka „Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti  obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace  s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené  a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje“. Obchodné tajomstvo sa teda vyznačuje piatimi kvalifikačnými resp. pojmovými znakmi, z ktorých vyjadrenie vôle podnikateľa chrániť informácie je len jedným z týchto pojmových znakov.

Ani skutočnosť, že sa zmluvné strany dohodli na tom, že budú celý text zmluvy považovať za obchodné tajomstvo, neznamená, že celý text zmluvy je naozaj obchodným tajomstvom.

Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obo 98/99 jednoznačne vyplýva, že dojednanie zmluvných strán o tom, že určité náležitosti zmluvy tvoria predmet obchodného tajomstva, nepostačuje na to, aby sa tieto skutočnosti stali obchodným tajomstvom, pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky vymedzené ustanovením § 17 Obchodného zákonníka. V rozsudku Najvyšší súd uvádza: „Fakt, že zmluvné strany dojednania zmluvy, v danom prípade zmluvy o dielo v článku VIII, označili za také, že všetky informácie, ktoré si pri uzavieraní tejto zmluvy dohodli a po dobu jej trvania navzájom zverili, sú dôverné a tvoria obchodné tajomstvo firmy, nestačí na to, aby takéto zmluvné dojednania sa stali obchodným tajomstvom, pokiaľ nenapĺňajú pojmové znaky obchodného tajomstva vymedzené ustanovením § 17 Obchodného zákonníka.“

Text návrhu zmluvy (dvojstranného právneho úkonu), obsahujúci práva a povinnosti obidvoch zmluvných strán, nemožno považovať ani za informáciu „odovzdanú“ štátnemu orgánu „treťou osobou“ bez právnej povinnosti. Na vytváraní návrhu zmluvy sa zúčastňoval štátny orgán i podnikateľský subjekt. Práva a povinnosti (záväzky) zmluvných strán nie sú  informáciami, ktoré boli „odovzdané“ štátnemu orgánu zo strany podnikateľského subjektu, ale boli predmetom vzájomného rokovania a konsenzu oboch zmluvných strán. Pôvodcom informácií obsiahnutých v návrhu textu zmluvy je štátny orgán i podnikateľský subjekt.

Navyše, ak návrh zmluvy obsahuje informácie o majetkových právach alebo záväzkoch štátu voči podnikateľskému subjektu, ide o informácie, na ktoré  nemôžu byť (podľa § 11 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.) nezverejnené z dôvodu, že ide o informácie poskytnuté bez právnej povinnosti (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 211/2000 Z. z.).