Ministerstvo kultúry sľubuje vyššie pokuty za nezákonné demolície

Búranie histórie nie je drahé. Developeri a silné firmy na Slovensku búrajú historicky cenné budovy. Štát takéto konanie zastaviť nevie.

Bratislava - Industriálne budovy bratislavského Kabla a nitrianske mlyny z 19. storočia, žilinská fara, petržalský dámsky tenisový klub a najnovšie historická budova lisovne v bratislavskej Gumonke. Historické stavby, ktoré zbúrali developeri.

Právnička Via Iuris Eva Kovačechová hovorí, že kým nebudú sankcie voči takýmto investorom vyššie, podobne dopadnú aj ďalšie historické budovy. „Investor si vybaví posudok statika, že budova ohrozuje životy, a bez povolenia ju zbúra. V dodatočnom búracom konaní dostane smiešnu pokutu.“

Sľubujú vyššie pokuty

Ministerstvo kultúry pripravuje novelu pamiatkového zákona s vyššími pokutami. O koľko, neprezradilo. Hovorca ministerstva Jozef Bednár napriek nezákonnej demolácii viacerých historických objektov odporúča v podobných prípadoch „kontaktovať príslušný pamiatkový úrad, ktorý bude vo veci ďalej konať“.

Pri všetkých budovách sa pamiatkari usilovali o ich vyhlásenie za kultúrnu či technickú pamiatku. Žilinskú faru ministerstvo kultúry za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásilo. Investori sa však poponáhľali a budovy pre „havarijný stav“ bez povolenia zbúrali. Pri dámskom tenisovom klube to stálo Inchebu dvestotisíc korún, za zbúranie Kabla dostal developer HB Reavis miliónovú pokutu.

Polícia stavebníkov zastaviť nedokázala, cez víkend sa v Gumone nechala presvedčiť, že búranie je v poriadku. Veľká politika si takéto prípady nevšíma.

Dlhodobý stav

„To, čo sa teraz deje, je iba výsledkom toho, že štátna správa ani samospráva dlhodobo nekonajú. Ak si investori dovoľujú, tak iba preto, že vidia, ako predošlé prípady skončili,“ hovorí Zora Pauliniová, ktorá búranie v Bratislave dlhdobo monitoruje a upozorňuje naň.

„Treba si uvedomiť, že často bojujeme so silnými investormi, pre ktorých nielen pokuta nemusí znamenať prekážku v zámere, ale dokážu ovplyvniť aj informovanie verejnosti,“ tvrdí Bednár z ministerstva. „Niektoré médiá sa v prípade žilinskej fary postavili skôr na stranu vlastníka tejto národnej kultúrnej pamiatky a cirkev za prísľub investora, že jej vybuduje nové priestory, súhlasila so zbúraním starej fary.“

Pauliniová vidí problém inde. „Všetky tieto prípady dokazujú, že pamiatky sú luxus, na ktorý nemáme. Nie finančne, ale v hlavách.“

Na stavebnú políciu si mestá ešte počkajú

So zriadením stavebnej polície, ktorá by zakročila proti nelegálnym stavbám alebo búraniam, sa na Slovensku zatiaľ nepočíta. V zahraničí to funguje.

Potrebujeme stavebnú políciu, tvrdí po poslednom prípade svojvoľného búrania cennej budovy v Bratislave námestník primátora Tomáš Korček. Stavebná polícia by mohla okamžite zastaviť protiprávne búranie alebo výstavbu nepovolenej stavby. Tak je to bežné v zahraničí. Či sa tejto vymoženosti dočkajú veľké mestá na čele s Bratislavou, je nejasné.

„Dnes je ešte predčasné hovoriť o stavebnej polícii,“ hovorí však Peter Černega z ministerstva výstavby. Jej úlohu do určitej miery podľa neho plní Slovenská stavebná inšpekcia, ktorá môže nariadiť až zbúranie nelegálnej stavby. To však nerieši problém búrania budov historického významu.

Veľa si ministerstvo sľubuje ani od pripravovanej novely stavebného zákona, ktorá by sa mala zakrátko dostať do parlamentu.

V navrhovanom zákone môže investor pri opakovanom porušení zákona dostať pokutu 10 miliónov korún. Teraz sú maximom dva milió­ny, čo je pre veľkých investorov smiešna suma. Černega tvrdí, že ak by sa vyššie pokuty a právomoci inšpekcie ukázali ako neúčinné, mohlo by dôjsť k zriadeniu stavebnej polície, ktorá by mala ešte väčšie kompetencie ako inšpekcia.

„Stavebná polícia by mala mať právomoc vstúpiť na cudzí pozemok, prerušiť alebo zastaviť nelegálnu stavbu alebo búranie a takisto by mala mať možnosť odpojiť nelegálnu stavbu od vody a elektriny,“ vyratúva Tomáš Korček, námestník primátora Bratislavy kompetencie, ktoré by mali patriť stavebnej polícii. Podľa neho magistrát hlavného mesta navrhol ministerstvu výstavby, aby bolo zriadenie stavebnej polície súčasťou pripravovanej novely stavebného zákona.

„ Tu sme sa nestretli s pochopením. Ministerstvo stále tvrdí, že existujú aj iné formy, ktorými sa toto dá riešiť.“

So stavebnou políciou majú skúsenosti v Taliansku, kde je súčasťou mestských polícií. Jej príslušníci, často na podnet obyvateľov, kontrolujú stavby a zisťujú, či má investor všetky stavebné povolenia. Ak polícia zistí, že ide o čiernu stavbu, môže skonfiškovať celú nehnuteľnosť a upozorniť prokuratúru.

Pamiatkarka: Pokuty sú smiešne

O ochrane cenných budov hovorí pamiatkarka LIANA MIŠKOLCIOVÁ.

Prečo nedokážeme vzácne historické budovy ochrániť?

„Pokiaľ nie je povedomie v spoločnosti a ochota zachovávať tieto objekty, nepomôžeme si. Objekty, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, sú chránené ako pamiatkový fond. Ak je objekt vo fonde, investor nemá robiť kroky, ktoré ho ohrozujú, a je povinný chrániť ho pred poškodením, zničením a odcudzením.“

Napriek tomu sa to robí, investor sa vyhovorí na poškodenú statiku a búra.

„V prípade, že nastane statická porucha budovy, o ktorej sa vedie konanie o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, je investor povinný informovať stavebný úrad a krajský pamiatkový úrad a mal by sa pýtať, čo ďalej. Nie je možné automaticky túto budovu odstrániť s tým, že ohrozovala život či zdravie. O tom môže rozhodnúť len stavebný úrad.“

Čo ak stavebný úrad obíde?

„Na to je priestupkové konanie, v ktorom je možné uložiť pokutu. Investori s pokutami často dopredu rátajú, a ak berú búranie budovy ako možnosť získať lukratívnu parcelu, výšky pokút sú pre nich smiešne.“

Nemali by teda byť vyššie?

„Pripravuje sa novelizácia stavebného zákona aj zákona o ochrane pamiatkového fondu, v ktorých by sa mali podstatne zvýšiť aj pokuty. Ale ak ide o lukratívnu parcelu, nepomôžu ani vyššie pokuty.“

A čo stavebná polícia?

„V niektorých krajinách úspešne funguje. U nás nemôže zasiahnuť ani štátna polícia. Nemá na základe čoho. Ak investor tvrdí, že je narušená statika, konať má stavebný úrad.“

Ale čo ak sa statika „výrazne zhorší“ cez víkend?

„V takýchto prípadoch by stavebná polícia asi pomohla.“

Nebola by namieste aj trestnoprávna zodpovednosť?

„Zákon hovorí, že objekty, o ktorých bolo začaté konanie o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, sú pamiatkovým fondom, nie kultúrnou pamiatkou. Pokiaľ by budova bola v tom čase už kultúrnou pamiatkou, tak to trestný čin je. Objekt, ktorý je súčasťou pamiatkového fondu, nie je legislatívne dostatočne chránený.“

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Autá idúce do zoo stáli až v strede Kavečian. To som nezažil, vraví starosta

Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...

Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...

Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci

Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.

Vysporadúvajú pozemky pod obecnými cestami

NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...

Vláda odklepla Doležalovu novelu cestného zákona. Dočkáme sa diaľnice do Košíc?

Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...

Zmenou cestného zákona sa umožní vyvlastnenie pozemkov pod diaľnicami

Nanovo by sa malo vymedziť cestné ochranné pásmo, ktoré už nebude viazané na dopravné značky, ale...

Kauza Machnáč: Pamiatka chátra, súkromníkovi ju chcú vyvlastniť

Inštitút vyvlastnenia sa má prvýkrát využiť na odobratie historickej nehnuteľnosti nezodpovednému...

Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce...

Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...