Ministerstvo pozvalo aktivistov na rozporové konanie k návrhu zákona o vyvlastnení

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pozvalo iniciátorov hromadnej pripomienky k návrhu zákona o vyvlastňovaní na rozporové konanie na úrovni generálnych riaditeľov.

Rozporové konanie sa uskutoční 20. januára 2015 o 9.00 hod. vo veľkej zasadačke na 1. poschodí budovy ministerstva na Lamačskej 8 v Bratislave.

Podaniu hromadnej pripomienky predchádzalo zverejnenie "Návrhu zákona o vyvlastňovaní pozemkov (zákon o vyvlastňovaní)" na vládnom Portáli právnych predpisov od 18. 6. 2014.

Iniciátori hromadnej pripomienky podali v legislatívnom procese hromadnú pripomienku v auguste minulého roka. Hromadnú pripomienku podporilo 940 občanov.

Pripomienky verejnosti neboli akceptované

Ministerstvo sa rozhodlo pripomienky občanov neakceptovať a preto bolo povinné ku neakceptovaným zásadným pripomienkam zvolať rozporové konanie za účasti zástupcov občianskej iniciatívy na uvedený januárový termín.

Hlavným cieľom hromadnej pripomienky je obhajoba práv vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností.

Deklarovaným zámerom vzniku návrhu zákona je snaha ministerstva odstrániť paragrafy o vyvlastňovaní zo stavebného zákona a presunúť ich do samostatného zákona. Hrozí pri tom, že sa tak stane za cenu oslabenia reálnych možností ochrany práv vlastníkov vyvlastňovaných nehnuteľností.

Za vyvlastnenie už iba peniaze

Ministerstvo navrhuje, aby náhradou za vyvlastnenie mohli byť už len peniaze a zrušila sa možnosť náhrady formou „pozemok za pozemok“ alebo „stavba za stavbu“, ktorá v súčasnom zákone ešte platí.

Každému vlastníkovi akejkoľvek nehnuteľnosti na Slovensku sa ukladá nová povinnosť vpustiť znalca na svoj pozemok, do svojho bytu alebo domu na obhliadku za účelom určenia náhrady za prípadné budúce vyvlastnenie. Novozavedená povinnosť nerešpektuje právo na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia, čo sú ústavné princípy a základné ľudské práva.

Platiť to má aj v prípade, ak ide o vyvlastnenie kvôli zabratiu nehnuteľnosti pre podporu súkromnej investície, o ktorej rozhodnú úradníci, že získa tzv. osvedčenie o významnej súkromnej investícii vo verejnom záujme.

Právo na náhradný byt sa ruší

Oproti súčasnej právnej úprave sa pre vyvlastňovaných občanov zhoršuje ich postavenie v tom, že ako obyvatelia vyvlastnených nehnuteľností podľa návrhu už nemajú mať po vyvlastnení nárok na náhradný byt.

V súčasnosti je zatiaľ ten, kto získal nehnuteľnosť vyvlastnením (napr. správcovia ciest a diaľnic, vodohospodári a pod.), povinný poskytnúť aspoň náhradný nájomný byt, v špeciálnych prípadoch aj náhradu vo forme náhradného rodinného domu alebo bytu.

V návrhu zákona sa však píše, že po novom vyvlastnením zaniká nájom bytu v rodinnom dome resp. nájom bytu v bytovom dome a nájomca nemá právo na nájom náhradného bytu.

Táto zásada má zatiaľ platiť najmä pre vyvlastňovanie obývaných domov pri výstavbe ciest. Ministerstvo nijako v dôvodovej správe nevysvetlilo, prečo zavádza tento princíp a prečo práve len pri výstavbe ciest.

V praxi to bude znamenať, že hneď po tom, ako sa stane rozhodnutie o vyvlastnení domu či bytovky právoplatné, sa z nájomníkov takejto nehnuteľnosti stanú bezdomovci a nikto nebude mať povinnosť im zabezpečiť strechu nad hlavou.

Prvý raz zásada: "Tu máš peniaze podľa posudku a vypadni"

Prvýkrát sa tak do legislatívy dostáva zásada „tu máš peniaze podľa posudku a vypadni“. Zásada bude mimoriadne nehumánna v prípadoch, ak pôjde o vyvlastnenie obývaných nehnuteľností a ich vlastníci nebudú schopní si sami zaobstarať iné bývanie z rôznych dôvodov.

Iniciátori hromadnej pripomienky nevidia význam tohto nehumánneho návrhu v ničom inom, len v snahe vyvolávať úzkosť a strach zo straty strechy nad hlavou.

Pre úplnosť treba uviesť, že štátne investorské inštitúcie, ktoré v takýchto prípadoch dnes vykupujú nehnuteľnosti, zvyknú ponúkať v rámci pokusu o dohodu zmluvy podľa zásady „tu máš peniaze podľa posudku a vypadni“, no vyvlastnených v takýchto situáciách dnes ešte súčasný zákon chráni. Po novom už nebude.

Vlastník sa už o svojom vyvlastňovaní nemusí ani dozvedieť

V texte návrhu sa zavádza aj tzv. fikcia doručenia. Ponuka na odkúpenie nehnuteľnosti sa má považovať za odmietnutú aj v prípade, ak sa o nej vlastník objektívne vôbec nedozvedel.

Takéto fiktívne nevedomé odmietnutie zákon považuje za vyjadrenie nesúhlasu a tým splnenie podmienky na vyvlastnenie zo všetkými následkami, pričom sa na vlastníka hľadí tak, že dohodu odmieta a je proti verejnému záujmu.

Iniciátori hromadnej pripomienky upozorňujú, že fikcia doručenia je napríklad vylúčená pri začatí exekučného konania voči fyzickej osoby, čo je menej závažný zásah do vlastníckych práv, no zákonodarca trvá na tom, že zásielka od exekútora musí byť naozaj adresátovi naozaj doručená. Pri ponuke na odkúpenie pred vyvlastňovacím konaním, zásielka doručená byť nemusí, čo robí z procesu ponuky formalitu, no so závažným dopadom na vyvlastňovaného, ktorý o tom ani nemusí vedieť.

Lehota na vrátenie vyvlastnenej nehnuteľnosti dlhšia o osem rokov

Zároveň sa navrhuje predlženie lehoty na začatie využívania vyvlastnenej nehnuteľnosti zo súčasných dvoch rokov až na desať. Znamená to, že ak sa ukáže, že štát alebo iný subjekt nie je schopný v tejto lehote využiť vyvlastnený majetok, povinnosť vrátiť ho sa oddiali oproti súčasnosti (dva roky) aj o osem ďalších rokov (t. j. na desať rokov).

Z dôvodovej správy je cítiť argumentáciu, že cieľom nového zákona je údajne dosiahnutie efektivity vyvlastňovania. Návrh však nijako neanalyzuje, v čom spočíva údajná neefektivita súčasnej právnej úpravy.

Iniciátori hromadnej pripomienky sú presvedčení, že efektivita procesu vyvlastňovania nemôže mať prednosť pred ochranou ústavou garantovaného vlastníckeho práva.

Verejným záujmom môže byť v budúcnosti čokoľvek

Za nebezpečný považujú zámer, aby jednotlivé účely, na ktoré možno vyvlastniť vo verejnom záujme, neboli uvedené priamo v zákone o vyvlastňovaní, ale boli riešené len odkazom na vopred nedefinované osobitné zákony. Možnosť zákonodarcu rozšíriť účel vyvlastnenia prakticky v ktoromkoľvek schvaľovanom zákone, vyvoláva u verejnosti oprávnenú nedôveru a nutnosť byť na pozore pri príprave a schvaľovaní akéhokoľvek zákona, čo je proti uznávaným zásadám civilizovaného, demokratického a právneho štátu.

Za dôležité považujú, aby vyvlastňovanie bolo možné iba vo verejnom záujme. Navrhovaný zákon ponecháva možnosť vyvlastňovania aj v súkromnom záujme a pripúšťa uprednostňovanie záujmov súkromných investorov pred vlastníckym právom vlastníkov nehnuteľností.

Ministerstvo doručilo pozvánku na rozporové konanie deviatim zástupcom verejnosti.