Ministerstvo pripravilo návrh zákona o vyvlastňovaní

Bratislava - Doterajšia prax ukázala, že zdĺhavé vyvlastňovanie nehnuteľnosti neraz skomplikovalo plánovanú investíciu do stavby vo verejnom záujme, napr. do budovania cestných komunikácií. Chýbal právny predpis, ktorý by spresnil podmienky a postup subjektov pri nútenom majetkovoprávnom vysporiadaní nehnuteľností.

Ministerstvo výstavby preto pripravilo návrh zákona o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb. Ten nadväzuje na nový zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Oba návrhy vláda prerokuje 11. marca a mali by začať platiť 1. júla 2010.

V návrhu o vyvlastňovaní sa pripomína, že "vyvlastnenie sa môže uskutočniť len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemôžu zainteresované subjekty dosiahnuť dohodou a dá sa to aj preukázať". Otázky súvisiace s odňatím alebo obmedzením vlastníckych práv k pozemkom a stavbám určeným na zastavanie musia byť vyriešené ešte pred povoľovacími procesmi stavby, čo upravuje stavebný poriadok.

Vyvlastnenie ako nútené obmedzenie alebo odňatie vlastníckeho práva je možné iba vtedy, ak sa uskutočňuje v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme, na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa predkladateľa vyvlastňovacie konanie by mal viesť a rozhodnutie vydať orgán, ktorý priamo nerozhoduje o možnostiach uskutočnenia stavby v danom území. "V záujme vylúčenia pochybností o nepredpojatosti a prehĺbenia objektívnosti sa ako vyvlastňovací orgán navrhuje krajský stavebný úrad."

Právna úprava vyvlastnenia rieši aj otázky hmotnoprávnej povahy, teda kto, kedy a v akej forme podáva návrh na vyvlastnenie nehnuteľnosti a s akými dôsledkami. Spomínaný návrh upravuje aj náhrady, teda kompenzácie za nútené odňatie alebo obmedzenie vlastníckeho práva. Náhrada musí vyjadrovať hodnotu vyvlastňovaného práva.

Zákon ukladá, že výkon činnosti prvostupňového vyvlastňovacieho úradu bude vykonávať krajský stavebný úrad. Ak vznikne nesúlad pri vyvlastňovaní, bude ho riešiť súd, nie ministerstvo.