Model zjavne korupčný

Minister Vážny včera tvrdil, že novela zákona o verejnom obstarávaní (ktorú koaličná väčšina v skrátenom legislatívnom konaní posunula do druhého čítania), „nie je účelovo viazaná na tender na elektronické mýto“. Ako hovoria znalci, informáciu treba považovať za potvrdenú vtedy, keď je oficiálne dementovaná. Po prvé, keby novela nebola účelovo viazaná na mýtny tender, tak by ju nepredkladal minister dopravy, lebo ide o novelu, ktorá nepatrí do jeho pôsobnosti. Po druhé, aj Ľubomír Vážny predvčerom sám povedal, že keď si mal vybrať medzi zrušením tendra a zrušením účinnosti ďalších námietok voči nemu, tak si vybral druhú možnosť, lebo vraj bude „lepšie a rýchlejšie a účinnejšie, efektívnejšie pre spoločnosť, aby sme dotiahli ten tender do zdarného konca“. Treba povedať, že rýchlejšie a účinnejšie to bude len pre vládu a jej podriadené organizácie, ale určite to nebude lepšie a efektívnejšie pre spoločnosť.

Ako je známe, podmienkam tendra na elektronické mýto vyhovel jediný súťažiaci. Práve ten, ktorý v porovnaní s ostatnými nemá s prevádzkovaním takého systému porovnateľné skúsenosti a ktorý si zapýtal neporovnateľne vyššiu sumu ako ostatní. Šesť miliárd korún je priveľa peňazí na to, aby mohlo ísť o náhodu. Námietky uchádzačov, ktorí boli zo súťaže nepochopiteľne vylúčení, sú vo verejnom záujme. Možnosť, že nielen v tomto prípade, ale aj v každom ďalšom, bude môcť obstarávateľ zaťažiť námietky 20­miliónovou kauciou, a obísť ich tým, že im odoberie odkladný účinok, vo verejnom záujme nie je. Vytvára totiž model, aby v každej ďalšej súťaži obstál iba taký uchádzač, ktorý žiada od štátu aspoň o štvrtinu viac než iní. A v ktorom štátny obstarávateľ, túžiaci viac platiť, môže aj oprávnené námietky voči jeho postupu hravo a zákonne zmietnuť zo stola. Tento model je zjavne korupčný.