Mýtna záhada

Keby sa oficiálne potvrdilo, že víťazom tendra na elektronický mýtny systém sú firmy SanToll a Ibertax, minister dopravy Ľubomír Vážny a šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Igor Choma budú musieť dôkladne vysvetliť, prečo vy­hrala najdrahšia ponuka. Národná diaľničná ako vyhlaso­va­teľ súťaže si stanovila podmienku, že za službu – čiže výber mýta – začne uhrádzať platby, „ak bude reálne spustená, mý­to sa bude reálne vyberať“. Jeden by povedal, že už niet čo riešiť. Treba len spísať dobrú zmluvu s tým, kto ponúka najlacnejšie riešenie s najvyššou efektívnosťou výberu mýta a najnižšími dodatočnými nákladmi. To sú totiž tri súťažné kritériá, pričom prvé má váhu 60 percent, druhé 30 a tretie 10 percent. Ak vyhral najdrahší SanToll, otázkou je, ako k tomu pri 60-percentnej váhe ceny mohlo dôjsť, keď na tomto kritériu musel pohorieť. Navyše, ani efektívnosť výberu mýta nemal najlepšiu. Toť mýtna záhada.

Národná diaľničná spoločnosť vylúčila ponuku konzorcia Tossy pre „neobvykle nízku cenu“. Tá však bola vyššia ako v prípade konzorcia Slovakpass, ktoré malo nominálne najlepšiu ponuku. V týchto chvíľach sa teda dá len špekulovať, že neobvykle nízke ceny dvoch záujemcov neobstáli v súťaži s najvyššou cenou. Či však potom šlo o súťaž, bude zrejme téma pre Úrad pre verejné obstarávanie, zároveň impulz pre politické súboje medzi koalíciou a opozíciou a nedá sa vylú­čiť, že i predmet skúmania pre orgány činné v trestnom konaní. Premiér Fico, ktorý sa s veľkým zápalom naváža do tendrov za druhej Dzurindovej vlády, možno bude musieť o chvíľu znova použiť svoj rozprávačský talent. Teda skôr určite ako možno. Lebo už dnes je jasné, že zatiaľ najdrahší tender na Slovensku nevyzerá práve vzorovo. Nech už vyhral SanToll, Ibertax alebo nikto.