Mýto nemá pôrodné bolesti. Je to chaos

Doslovný prepis relácie

Štulajter:

Chaos a problémy. Toto sú najčastejšie slová spájané s mýtnym systémom. O tom dnešná téma. Vitajte v štúdiu SME pán Poláček, dobrý deň.

Poláček:

Dobrý deň.

Štulajter:

V podstate tie hodiny sú veľmi hektické čo sa týka ako mýta. Naši spravodajcovia z hraničných priechodov hlásia, že sú tam obrovské kolóny. Panuje tam veľká nervozita. Šoféri prenocovali vo svojich kamiónoch, boli vonku, čakali na palubné jednotky, na registráciu. Na severe Slovenska v 20, 15-stupňových mrazoch kolega mi poslal teda reportáž, kde najčastejším slovom, ktoré tam počul bolo to známe poľské tocholery. A moja otázka je asi v tom, že podľa vás to čo sa dnes deje je chyba, je to nejaká detská choroba tohto mýtneho systému alebo v tom vidíte závažné organizačné a systémové nedostatky?

Poláček:

Keby som citoval pána ministra Vážneho, tak jeho slovami sú to pôrodné bolesti. Mýto však za pôrodné bolesti samozrejme nepovažujeme. Považujeme to za nepripravenosť, nesystémovosť a toto sú asi tie dve najvýstižnejšie slová.

Štulajter:

Aký je ten vecný problém v tom, že to odbavovanie tých kamiónoch, čiže tá registrácia OBU jednotky, vybavenia auta OBU jednotkami trvá tak dlho alebo čo sa vlastne deje?

Poláček:

No možno ten najpálčivejší problém, ktorý som ja zaregistroval za posledných dvadsať hodín je to, že zahraniční tranzitujúci dopravcovia na týchto prechodoch, ktorí nevedia po slovensky, teda s výnimkou Čechov, majú problémy vypisovať formuláre. Je veľmi zaujímavé, že ten kto pripravoval mýto dokázal urobiť sprievodcu elektronického mýta v piatich jazykoch. Veľmi dobré, veľmi perfektné. Myslím si, že naozaj za toto si zaslúžia obdiv keď zvládli toto. Ale nie je mi jasné, prečo neboli schopní zabezpečiť žiadosť o registráciu, toto je konkrétne registrácia poľského vodiča, ktorý jednoducho nevedel tú slovenčinu vylúštiť, ktorý to nevie vypísať, pretože celá žiadosť o registráciu je v slovenskom jazyku. Toto čo sa týka sprievodcov elektronického mýta.

Štulajter:

Čiže naozaj neexistujú žiadosti v iných jazykoch?

Poláček:

Nemám o tom informáciu. Proste naozaj tí ľudia o tomto rozprávajú. Sprievodcu si z princípu neprečíta nikto. Keď tak naozaj možno nejaký majiteľ firmy si pozrie o čo ide, ale samotný vodič, samotný šofér na tom kamióne, na tom aute, ktorý potrebuje prejsť tých pár kilometrov Slovenska.

Štulajter:

Oni všetci títo zahraniční šoféri tvrdia či sú to z Poľska alebo prichádzajúci zo severu alebo z juhu, že registrácia v Rakúsku alebo v Česku trvá niekoľko minút. Takže nerozumejú ani sami tomu ako je to možné. Ako je to možné?

Poláček:

Čiže jeden problém je tento, to je ale organizačný problém, to je organizačný zmätok, to hovorí zasa o tej nepripravenosti a týchto príkladov by sme mohli dať veľa. Ďalším tým vážnym problémom je to, že títo prepravcovia sú zvyknutí fungovať kreditným systémom. To znamená majú rôzne karty, palivové karty, kreditné karty, používajú rôzne nástroje.

Štulajter:

Platobné nástroje.

Poláček:

Áno, platobné nástroje rôznych finančných skupín, finančných spoločností, ktorých vlastne úverujú týmto spôsobom, aby mohli skôr ako vykonajú svoju činnosť, ako vyfakturujú, aby mohli fungovať s nejakými finančnými prostriedkami.

Štulajter:

Nejakým kreditom povedzme.

Poláček:

Teda za tento kredit natankujú naftu, za tento kredit títo vodiči môžu niekde prenocovať, môžu proste naozaj fungovať. Je to normálna istým spôsobom ako keby klasická banková karta, len má svoje zásady a svoje pravidlá užívania. A títo vodiči či poľskí, ukrajinskí, je to celosvetové princípy, na ktorých sa vlastne títo autodopravcovia spoliehajú, ich používajú a snažia sa jednoducho z nich vytiahnuť čo najviac. No a akonáhle príde na nejakú transakciu a táto karta nefunguje, tak si treba uvedomiť či už ukrajinský vodič alebo poľský vodič jednoducho nemusí mať pri sebe túto hotovosť. Automaticky sa postaví na hranicu, musia za ním prísť majitelia firiem, jeho domovskej firmy.

Štulajter:

A musia vybaviť hotovosť.

Poláček:

A musia mu vybaviť cash.

Štulajter:

Toto teraz kolegyňa sa vrátila z hraničného priechodu pri Rajke, teda pri Bratislave a tiež sa vodiči sťažovali, že musia platiť v hotovosti. Existovala informácia predtým, že pripravte sa na to, že budete potrebovať hotovosť.

Poláček:

Pán redaktor, jedinú informáciu ktorú sme mali bola tá, že systém je pripravený. To je asi všetko čo sa k tomu dá povedať. Informácia bola a keď je pripravený, tak ideme pracovať. Nikto nás neupozornil na nejaké ďalšie záležitosti.

Štulajter:

Vy ste ako predstaviteľ únie dopravcov v podstate sa rozhodli dať najavo nespokojnosť s tým ako to funguje. Nebola to práve blokáda tých benzínových púmp, ale predsa vám len nejakým spôsobom podarilo osloviť vodičov. Koľko ste doteraz nazbierali ľudí, podpisov ľudí pod túto vašu petíciu?

Poláček:

Za ten včerajší deň sa nám podarilo získať, nie je to úplne zrátané samozrejme, tieto čísla sa dajú dokopy, pretože tí aktivisti niektorí nám len posielajú poštou hárky. Ale predpokladáme, že ten počet, ktorý sa nám za jediný deň podarilo nazbierať podpisov je cez 20-tisíc, čo si myslím, že je úžasná vec.

Štulajter:

A pokračujete stále v tej aktivite?

Poláček:

Áno, aktivisti pokračujú. Nerobia to už samotní autodopravcovia. Robíme to spôsobom tými sympatizantami, tými aktivistami, ktorí oslovujú ďalších potenciálnych záujemcov o túto petíciu. Nemôžeme si dovoliť to robiť aj s autodopravcami, pretože samozrejme potrebujeme ísť aj pracovať, potrebujeme naozaj vykonávať svoju robotu. Ale tí, ktorí palubné jednotky nemajú, a tých je tu dnes veľmi veľa, samozrejme sa týmito autami postavili na čerpacie stanice a naháňali podpisy.

Štulajter:

Ako je možné, že tie palubné jednotky nie sú. Totiž tá spoločnosť SkyToll tvrdí, že ich je dostatok.

Poláček:

Ja tomu naozaj nerozumiem.

Štulajter:

Akurát sa, sú sťažnosti a to aj z terénu, že sa, že sú kazové a že reagujú proste inak ako by mali reagovať podľa toho príslušného návodu.

Poláček:

Jednoznačne môžem vyhlásiť konkrétne prípad alebo príklad členky nášho organizačného výboru. Pani Sarvašovej, ktorá vlastne je naozaj patrí takisto medzi tých, ktorí pre túto našu akciu vyvinula maximálne úsilie. Je to človek, ktorý niekedy okolo 15.novembra sa zaregistroval, žiadal, čakal, v decembri urgoval, urgoval na Silvestra, bolo mu vždy prisľúbené už to je u kuriéra, už to ide, nebojte sa, všetko dostanete. Je dnes myslím 5.januára. Ona tú zázračnú krabičku do dnešného dňa nedostala.

Štulajter:

Čiže nemôže ísť na spoplatnené cesty.

Poláček:

Jej vzniká každým dňom škoda. Ja sa pýtam, komu túto škodu má vyfakturovať?

Štulajter:

A komu vyfakturujú škodu tí, ktorí povedzme že už mali byť na miestach určenia, a stvrdli na slovenskej hranici?

Poláček:

To sa treba opýtať pána ministra Vážneho, ktorý je podľa všetkého na dovolenke ako mám ja správne informácie.

Štulajter:

Tú informáciu máte odo mňa. My sme to zistili v utorok. Nielen minister Vážny je na dovolenke, ale aj šéf Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá bola vlastne vyhlasovateľom mýtneho tendra pán Choma. Dobre ako to teda hodnotíte keď ste sa toho dotkli?

Poláček:

Tej dovolenky?

Štulajter:

Iste.

Poláček:

Naozaj je úsmevné a paradoxné, že v deň keď sa spúšťa niečo takéto veľké, je to akcia ministerstva, myslím, že tá stropná akcia, ktorú vlastne pripravovali celé obdobie odkedy vlastne sa na tento rezort dostali. Je to nepochopiteľné. Keď si spomenieme euro. Pán minister financií Počiatek bol pri tejto akcii, sledoval veci, naozaj bol pripravený. Môžeme povedať, že to zvládli. Ako táto akcia bola perfektne urobená. Môžeme hovoriť o tejto akcii, že bola pripravená, že bola systémová.

Štulajter:

Na rozdiel od mýta.

Poláček:

Tak.

Štulajter:

Premiér Fico už v pondelok odmietol tú jednu z vašich požiadaviek znížiť spotrebnú daň na pohonné látky. A moja otázka teda znie samozrejme, že či máte aj nejaký plán B, to znamená, že či sa presuniete z tých benzínových čerpadiel niekde inde, niečo ste naznačovali, že by mohlo dôjsť k nejakej blokáde v Bratislave.

Poláček:

No samozrejme plán B máme. Respektíve tých plánov je niekoľko. Vyhodnocujeme naozaj tú správnu realizáciu celého toho diela, ktoré sme v tejto chvíli urobili. Niektorí naši členovia žiadajú totálnu blokádu, totálnu diaľnic, totálnu blokádu ministerstva, blokádu Bratislavy. Proste tých nápadov je strašne veľa. Samozrejme my ak sa dobre pamätáte sme urobili vyhlásenie, že nechceme urobiť z občanov Slovenskej republiky rukojemníkov. Bohužiaľ. Ak nebudeme rokovať, aby sme vyzvali aj vládu, aj pána ministra, aby s nami začal rokovať, prešlo zasa niekoľko dní, tieto informácie nemáme. Na dnešnej tlačovej konferencii ich opäť vyzveme, aby sme mohli rokovať. Ak nás budú naozaj ignorovať vyhlásením, ktoré pán premiér dal, nie je vlastne reakciou na nás, tak alebo je minimálnou reakciou na nás, tak jednoducho spustíme naozaj ďalšie aktivity, ktoré budú omnoho výraznejšie. A budú už omnoho viac pripravené. Treba si povedať, že toto čo sme my spustili sme urobili za dvadsaťštyri hodín. Za štyridsaťosem hodín. Za dva dni. Ministerstvo celú svoju akciu plánovalo dva roky. My sme schopní toto všetko pripraviť za dva dni. To znamená ja sa pýtam, či si uvedomuje ministerstvo ale aj vláda čo sme schopní urobiť za týždeň.

Štulajter:

No to uvidíme samozrejme, že aj my čoho ste schopní. A posuňme sa ďalej. Problém je napríklad aj to a teraz skúsme ísť do tej vecnej roviny, ako ten mýtny systém funguje. Napríklad sú správy z terénu, že vodiči alebo majitelia, dopravcovia nemajú istotu v tom, že či naozaj to účtovanie tých prejazdených kilometrov na spoplatnených cestách, diaľniciach, ide hlavne o tie cesty prvej triedy, je férové. Máte vy informáciu od SkyTollu prípadne z takzvaného nezávislého kontrolóra tohto systému spoločnosti Logica či ten systém je naozaj funkčný?

Poláček:

Oficiálne správy ako následne si vykonáme kontrolu nám nikto neponúkol. Samozrejme ja som sa pýtal, pýtal som sa neoficiálne. Informáciu som dostal asi takú, že keď budem chcieť nejaký podrobný výpis, zaplatím si zaňho. Neviem koľko. Myslím, že ten sadzobník, mám pocit, že to je tridsaťšesť alebo tridsaťdeväť eur. Zaplatíte si za podrobný výpis a ho uvidím. Ale čo tam uvidím? To neviem. Teda je veľmi ťažké povedať. To je o tom spôsobe, ktorý vlastne my voláme na faktúru, teda po vykonaní transakcií, nám príde nejaká faktúra. Na druhej strane som dnes rozprával s pánom riaditeľom dopravného podniku mesta Košíc, ktorý nám vyslovil takisto podporu. Máme od neho takisto aj písomné stanovisko. A pán riaditeľ mi položil presne tú istú otázku. Má s týmto naozaj problém. Oni majú, oni fungujú na kreditný systém, pretože tie zálohy na ten post, postplatby boli omnoho, tie náklady sú omnoho vysoké kvôli inštalácii to je jedna vec, ale samozrejme samotná záloha, záloha je tam šesťsto eur. To nie je málo. Čiže preto aj mnohí z dopravcov, takisto aj naša spoločnosť išla týmto spôsobom. Kúpili sme si skrinku do zapaľovača za päťdesiat eur, dali sme tam kredit za päťdesiat eur a sledujeme koľko to papá.

Štulajter:

No a vaša skúsenosť?

Poláček:

No papá to veľa. Z našich skúseností môžem povedať, ak náš smetiarsky automobil natankuje za osemdesiat eur, tak mu tá skrinka zožerie ďalších osemdesiat eur. Proste v našom prípade konkrétne koľko natankujeme, toľko minieme na cestu.

Štulajter:

Dáte to do konečnej ceny alebo jak to budete riešiť? Budete drahší pre vašich klientov?

Poláček:

Ako my sa bojíme, že na tom môžeme naozaj spadnúť. Aj naša spoločnosť, pretože zmluvy, kontrakty, všetko toto je už dávno pripravené. My nemôžeme a nakoľko my s verejnou správou, teda na naše zmluvy naviazané rozpočty, verejné rozpočty obcí a miest.

Štulajter:

Nie je také jednoduché.

Poláček:

To nie je také jednoduché, pretože tieto obce majú všeobecne záväzné nariadenia. V rámci týchto všeobecných nariadení nastavili koľko budú občania platiť za odpad v rámci platobného výmeru. Dostáva to každý jeden občan, či je z mesta alebo z obce, a tento platobný výmer vlastne hovorí o nejakej sume, ktorá by mala vyplatiť náklady, ktoré daná obec má na likvidáciu odpadu. To znamená v našom prípade tieto náklady.

Štulajter:

Nemôžete preniesť.

Poláček:

Môžeme, ale ten starosta nemá ako nám pomôcť a samozrejme, že bude proti, pretože nič iné mu neostáva.

Štulajter:

Nezostáva, jasné.

Poláček:

Aj keby chcel, on chápe, všetci chápu našu situáciu. Neviem ako budeme ďalej fungovať.

Štulajter:

Máte nejaké odporúčanie pre tých vodičov a takisto to sú hlasy z praxe, že práve kvôli tomu, ja som sa už toho dotkol, stojí na hranici, mal byť už napríklad v Bulharsku a teraz prichádzajú penále, dokonca môžu prísť aj o kontrakty. Máte nejaké odporúčania alebo tiež nejaký plán akým spôsobom sa toto bude riešiť.

Poláček:

Áno. Pripraviť, už vlastne sa na tom pracuje. Chceme požiadať súd, aby vydal predbežné opatrenie na políciu Slovenskej republiky a zakázali vyberať pokuty.

Štulajter:

Fíha. A toto máte nejakým spôsobom právne analyzované?

Poláček:

Pripravujeme to áno.

Štulajter:

A je takáto možnosť reálna, že by to vôbec mohol súd takýmto spôsobom konať, vydať takéto predbežné opatrenie?

Poláček:

Počkáme si na jedného z našich registrovaných členov, ktorí dostanú pokutu. Budeme im odporúčať, aby túto pokutu nezaplatili.

Štulajter:

A budú sa súdiť. A bol by tu presne takýto precedens. Dobre. Chcem sa ešte spýtať na jednu vec. Vyskytol sa ten problém toho, že aj včera, v pondelok premiér Fico hovoril o tom, že systém je spravodlivý. Každý zaplatí vlastne úsek, ktorý prešiel jednoducho a takýmto spôsobom sa nejakým spôsobom sa tieto peniaze vyberú a každý vlastne naozaj zaplatí len to čo prejazdí. Ale ukázalo sa, že to úsekovanie s tým úsekovaním keďže sa neplatí sa kilometer prejazdený, ale sa platí za úsek, nastal problém na niektorých miestach, pretože v niektorých úsekoch sú napríklad dediny alebo odbočky. To znamená, že šofér, ktorý zásobuje napríklad nejakú dedinu, príde do tej dediny, vráti sa späť, ale nezaplatí to čo prejazdil, ale celý ten úsek, čo niekedy môže byť povedzme trojnásobok toho čo v skutočnosti prešiel. Koľko je takýchto úsekov na Slovensku? To sú zase samozrejme, to je zase ten problém s tými cestami prvej triedy. Máte to už nejako zmapované?

Poláček:

V tejto chvíli nám naši dopravcovia volajú a oni nahlasujú vlastne tieto problémy tých úsekov. Podľa všetkého je ich neskutočne veľa. Nie je to pár úsekov, ktoré by chceli korigovať ministerstvo a chceli by nejakým spôsobom aj keď neviem kedy a ako zabezpečiť korekciu vlastne vyhlášky 470, ktorá hovorí o zozname úsekov diaľnic.

Štulajter:

Čiže takéto úseky existujú. Nie je to výnimka, že sme napríklad mali v denníku SME, bol to úsek medzi Prešovom a Lemešanmi. Je ich viac. Platí potom tá téza, že ten systém je spravodlivý, že každý zaplatí to čo, teda to koľko prejazdil, koľko kilometrov?

Poláček:

No k spravodlivosti. Určite môžeme vyhlásiť za všetkých našich dopravcov, že mýtny systém ako celok, ako nápad, keď budeme rozprávať čisto len v tejto rovine, je spravodlivý a teda my ho nepotláčame. Pretože naozaj koľko prejazdím tak zaplatím. Ak som zničil veľa ciest a prejazdil som veľa kilometrov, tak za moje peniaze sa postaví ďalší úsek alebo sa opraví ten úsek.

Štulajter:

Opraví, jasné.

Poláček:

Čiže úplne my nespochybňujeme, naozaj ten systém má svoju logiku. Problém je však v tom, že mnoho ciest, ktoré sú spoplatnené a je to vlastne len na Slovensku, že okrem diaľnic sme spoplatnili rýchlostné cesty a okrem ciest, ktoré dobre sú nové viac-menej, vieme nad nimi prižmúriť oko, ani sme vlastne nikdy nevyťahovali. Sú to cesty prvých tried vlastne o ktorých rozprávame. To sú presne tieto úseky. Úseky 68 a podobne. Týchto úsekov je veľa a čo sa nám zdá nespravodlivé je, že hlavne stredné a východné Slovensko, ktoré diaľnice nemá. Ja som už spomenul na jednej akcii. Košický kraj má menej ako jeden kilometer diaľnic.

Štulajter:

Jasné. Čiže vlastne tí dopravcovia na strede a východe Slovenska sú povedzme v konkurenčnej nevýhode napríklad oproti prepravcom v Bratislave? To myslíte, že im, ale.

Poláček:

By som ani nepovedal v konkurenčnej. Ale je to o spravodlivosti, o solidárnosti. Ono chodia po ceste takej, ktorá nespĺňa tie základné pravidlá. Teda nie je bezpečná, alebo teda je bezpečná, ale nie tak bezpečná ako diaľnica. Nie je tak rýchla ako diaľnica. To znamená prečo.

Štulajter:

Ale platí za ňu menej samozrejme.

Poláček.

Áno. Sadzba je tam asi o korunu menej.

Štulajter:

Sadzba je nižšia.

Poláček:

Ale prečo na cestách, ktoré nie sú vybavené tými základnými prvkami. Sú to úseky, kde máte päť, šesť kilometrov plnú čiaru, jednoducho idete za kamiónom, kamión za kamiónom, neviete predbiehať. Sú to úseky, ktoré prechádzajú obcami.

Štulajter:

Odpoveď na otázku, prečo je jasná? No tak preto, že tých diaľnic a rýchlostných ciest je málo, čiže by ten systém asi nebol efektívny, málo by sa vyzbieralo. A na druhej by ho mohli aj samozrejme šoféri pri takej nízkej alebo slabej diaľničnej sieti obchádzať práve cez cesty prvej triedy. Čiže logiku to má.

Poláček:

Áno, mám pre vás jeden veľmi pekný efektívny finančný príklad. Na stránke ministerstva.

Štulajter:

Ale poďme rýchlejšie, lebo sa nám už ubieha čas.

Poláček:

Na stránke ministerstva, skrátim to, sa hovorí, že výnosy oproti starému systému budú o 120 miliónov eur vyššie ako v súčasnosti. Úsek privádzač diaľnice v Žiline 4,7-kilometrový stál 220 miliónov korún. My máme výnosy navýšené o 120. Načo nám tento systém takto nastavený? O čom to je? A nezabudnime, že musíme splatiť osemstomiliónové mýto SkyTollu, ktoré budeme splácať myslím dvanásť rokov. Čiže keď si tieto čísla dáme na tácku, zistíme, že vlastne nám neostávajú žiadne peniaze, aby sme niečo vybudovali.

Štulajter:

Čiže podľa vášho názoru ten systém bol spustený na Slovensku predčasne. A teraz len stručná odpoveď.

Poláček:

Je tu záväzok Európskej komisii, ktorý musíme robiť, čiže je tam naozaj veľa aspektov, ale bolo to predčasné. Alebo mali sme nájsť iný spôsob, lacnejší spôsob a postupne ho dobudovať.

Štulajter:

Dobre, tak ďakujem. To je z mojej strany všetko. Majte sa, dovidenia.

Poláček:

Ďakujem, dovidenia.