Na cudzom chcú stavať stále viac

O ústavnosti zákona, ktorý umožňuje stavať na cudzích pozemkoch, Ústavný súd ešte nerozhodol. Ministerstvo dopravy však už chystá jeho rozšírenie o ďalšie úseky.

Ústavný súd by mohol výstavbu zakázať. Keďže nemá hovorcu, nedá sa zistiť, či to urobí.

Bratislava - Minister dopravy Ľubomír Vážny plánuje rozšíriť zoznam úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sa môžu stavať na súkromných pozemkoch aj bez dohody s ich majiteľmi alebo ešte pred ukončením vyvlastňovacieho konania. Chce tak urobiť aj napriek tomu, že o ústavnosti pôvodného zákona, ktorý to umožňuje, sa rozhoduje na Ústavnom súde.

Časť zákona totiž napadli opoziční poslanci ešte začiatkom roka. Ústavný súd však doteraz o jeho ústavnosti nerozhodol a ani nepozastavil jeho účinnosť.

Inak to nevedia urobiť

Minister Vážny požaduje novelu zákona preto, lebo „dospel k poznaniu, že potreba Slovenska je taká, aká je“. Aj teraz Vážny argumentuje tým, že bez tejto novely sa dostavba diaľničnej siete predĺži „o päť až sedem rokov“.

Stavať na cudzích pozem­koch sa teda v súčasnosti môže a po prijatí novely sa počet do­t­knutých vlastníkov ešte rozšíri. A to dovtedy, kým Ústavný súd nepovie inak.

Ani to však neznamená nápravu pre tých, ktorým už diaľnica na pozemku bez ich súhlasu či vyvlastnenia vyrástla. „Ak Ústavný súd účinnosť zákona nepozastaví a bude sa postupovať podľa neho, nie je to možné nejako relevantne napadnúť,“ povedal ústavný právnik Radoslav Procházka.

Pritom čas, kým súd rozhodne, môže trvať aj niekoľko rokov. Ústavný súd nám včera neposkytol stanovisko, kedy sa mieni vyrovnať s otázkou, či účinnosť „diaľničného“ zákona pozastaví. Nemá totiž hovorcu, tak znelo vysvetlenie.

Lipšic: Prijatý zákon je nebezpečný precedens

Podľa exministra spravodlivosti Daniela Lipšica bolo prijatie už pôvodného zákona nebezpečným precedensom. Teraz bude podľa neho možné kedykoľvek rozširovať záber zákona. „Zväčší sa počet úsekov či rozšíri sa na iné stavby než diaľnice. Ak je toto ústavné, tak je ohrozené súkromné vlastníctvo každého jedného z nás,“ povedal Lipšic. Podľa neho je zvláštne, že súd doteraz nerozhodol, keďže návrh je podaný od januára. Lipšic upozornil, že ústavný súd pritom už prijal iné návrhy, „ktoré boli podané neskôr“.

Richard D r u t a r o v s k ý z Občianskej iniciatívy za spravodlivé vyvlastňovanie povedal, že sa stalo to, čo očakávali. Za rozšírením pôsobnosti zákona je podľa neho možno snaha vlády o zazmluvnenie výstavby čo najväčšieho počtu ciest pre spriaznené záujmové skupiny na mnoho rokov dopredu. „Bude sa môcť stavať na cudzích pozemkoch. Urýchlene a mimoriadne, všade tam, kde to odsúhlasia poslanci. Prišli sme o ústavnú ochranu vlastníckych práv,“ povedal. Ústavný súd podľa neho svojou nečinnosťou legitimizuje možné porušovanie ústavy.

„Chcel by som ministrovi dopravy a premiérovi odporučiť, aby dali procesu odstraňovania vlastníkov z ich domov a pozemkov vo verejnom záujme jasné a humánne pravidlá,“ povedal D r u t a r o v s k ý.

Pôvodný zákon sa vzťahuje na tri úseky severnej diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc a jeden úsek rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Hronským Beňadikom.

Podľa novely k nim majú pribudnúť úseky diaľnice D1 Jablonov – Behárovce, D3 zo Žiliny do Poľska, diaľnice D4 Jarovce-Stupava-hranica s Rakúskom. Tiež úseky rýchlostných ciest R1 Banská Bystrica-Ružomberok, R2 križovatka s D1 Trenčín Košice a R8 z Nitry cez Topoľčany a Partizánske s napojením na R2.