Na diaľnice môže ísť pätina úspor na penzie

Dôchodkové spoločnosti tvrdia, že viac ako 20 percent dôchodkových úspor, čo je miliarda eur, by do diaľničných dlhopisov ísť nemala.

Bratislava - Keď pred troma rokmi vtedajší premiér Robert Fico (Smer) vyzval dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), aby povedali, ako chcú pomôcť v čase krízy, navrhli mu, že časť peňazí sa môže investovať napríklad do výstavby diaľnic. Nič viac sa nestalo.

DSS momentálne v druhom pilieri spravujú majetok vo výške takmer päť miliárd eur. Fico tento týždeň v rozhovore pre SME povedal, že treba rokovať s DSS, či tieto peniaze nevieme použiť priamo na veľké verejné investície, ako sú napríklad diaľnice.

Koľko by získala vláda

Dôchodkové spoločnosti tvrdia, že ak by bol na trhu investičný nástroj, napríklad v podobe štátnych dlhopisov alebo aj úveru pre štát, tak sa mu nebudú brániť.

„Myslíme si, že rozumná miera je niekde medzi 20 a 30 percentami celkového portfólia,“ povedal šéf Allianzu DSS Jozef Paška. Ide teda zhruba o miliardu až 1,5 miliardy eur, ktoré by budúca vláda nemusela napríklad na diaľnice zháňať inde.

Šéf VÚB Generali DSS Viktor Kouřil hovorí, že približne 20 percent je rozumná miera preto, že DSS nemôžu mať v domácich cenných papieroch viac ako 50 percent majetku fondu. Navyše, teraz už nejaké vlastnia.

Dôchodky z druhého piliera by tiež nemali byť príliš závislé od jedného cenného papiera alebo projektu. Podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža by však v takomto nástroji nemalo byť viac ako desať percent majetku v druhom pilieri.

„V žiadnom prípade by štát nemal na DSS v tomto smere vyvíjať nátlak,“ povedal zase Peter Goliaš z INEKO.

Koľko by sa za získané peniaze dalo postaviť, je otázne. Napríklad 11-kilometrový úsek Fričovce – Svinia stavia v súčasnosti Doprastav za zmluvnú cenu 114,6 milióna eur. Prvý zrušený projekt PPP na 75 kilometrov diaľnic mal za Fica vyjsť na 9,3 miliardy eur. Bola v tom zahrnutá už aj 30-ročná údržba a prevádzka diaľnic.

Závisí od výnosu

V domácich štátnych dlhopisoch, ktoré sú najčastejšie splatné o tri až šesť mesiacov, je dnes asi tretina majetku v druhom pilieri. Nejde teda o žiadne dlhodobé investovanie, čomu napríklad bránilo porovnávanie výnosov v krátkom šesťmesačnom intervale. To sa zrušilo.

Diaľničné dlhopisy by mali zrejme splatnosť 10 až 15 rokov, aby to malo zmysel.

Štátny cenný papier splatný o 15 rokov je momentálne podľa Volksbank úročený sadzbou 3,4 percenta ročne. Dlhopis, ktorý bude splatný v júni tohto roka, má výnos zhruba len 1,4 percenta.

Aby to bolo pre DSS zaujímavé, úrok by mal byť blízko trhovému, pre naše verejné financie by to teda úspora nebola. Ak by ju budúca vláda chcela hľadať v druhom pilieri, musela by znížiť príspevok z terajších 9 percent napríklad na 6 percent. To by bola úspora necelých 300 miliónov eur.

Myšlienka diaľničných dlhopisov ožila aj počas Radičovej vlády. Minister práce Jozef Mihál z SaS povedal, že je to bezpečná investícia, ktorá prinesie sporiteľom výnos na úrovni štyroch až piatich percent ročne.

Minister dopravy Ján Figeľ (KDH) vtedy povedal, že diaľničné dlhopisy nie sú iba úvahou. Vláda však padla a projekt tiež.