Na skládke v Pezinku sa podľa aktivistov opäť stavia

08. 08. 2008

Bratislava - Na skládke v Pezinku podľa zistení aktivistov opäť prebiehajú stavebné práce v priestore, ktorý je v projektovej dokumentácii označený ako medziskládky kameniva a zeminy na minerálne tesnenie. "Naďalej sa teda vykonávajú práce podľa projektu, ktoré údajne boli ústredím inšpekcie zastavené. Na takýto stav už ani nenachádzam slušné vyjadrenie," informoval TASR zástupca Občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta Jaroslav Pavlovič. Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) pritom vydala zákaz akýchkoľvek stavebných prác až do nadobudnutia právoplatnosti integrovaného povolenia na výstavbu skládky.

Domnieva sa, že tento stav je dostatočným dôkazom závažného podozrenia, že SIŽP a ďalšie štátne orgány vedome tolerujú nezákonnosť a porušovanie zákonov v prípade čiernej stavby skládky v Pezinku. Treba si podľa neho položiť otázku, prečo štát toleruje takúto hrubú nezákonnosť, kto má na celej veci skutočný záujem a prospech, keď sú verejné dôkazy o neschopnosti najvyšších orgánov inšpekcie, o nečinnosti polície o podozrivých a účelových postupov prokuratúry, vrátane Generálnej prokuratúry. "Niekoľko vysokých úradníkov štátnej správy si proti vôli verejnosti a jej priamo volených zástupcov uzurpuje kompetencie, ktoré patria do výlučnej pôsobnosti samosprávy," dodal.

Bratislavský Krajský úrad životného prostredia (KÚ ŽP) počíta so skládkou odpadov v Pezinku v lokalite Nová jama v novom Programe odpadového hospodárstva Bratislavského kraja, ktorý zatiaľ nie je schválený. "Plánujeme ju tam zriadiť z dôvodu jej výhodného geologického podložia, spracovaného posudzovania vplyvov na zložky životného prostredia a spádovej oblasti," uviedla pre TASR Zuzana Kriššáková, vedúca odboru kvality životného prostredia KÚ ŽP. Konštatovala, že Bratislavský kraj nemá dostatočné kapacity skládok a je potrebné ich dobudovať.

Predseda organizácie Priatelia Zeme a poradca ministra životného prostredia ČR pre problematiku odpadov Ladislav Hegyi naopak vhodnosť geologického podložia spochybňuje. Ako uviedol pre TASR, v 90. rokoch vypracovali odborníci tzv. mapu vhodnosti území pre skládky. Cieľom mapy bolo vyznačenie lokalít, na ktorých by prípadné umiestnenie skládky sprevádzali najmenšie riziká, pezinská lokalita je tu označená ako podmienečne vhodná. Podotkol, že odbor geologických faktorov Ministerstva životného prostredia v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie uviedol, že lokalita nie je z geologického hľadiska vhodná, nakoľko sú tam aj priepustné ložiská zemín. Poukázal tiež na slovenskú technickú normu o skládkach, ktorá síce nie je právne záväzná, ale hovorí o minimálnom odstupe skládky od obydlí 500 metrov. Skládka v Pezinku by sa mala nachádzať 280 metrov od prvých ľudských obydlí.

O výstavbe novej skládky musí najprv rozhodnúť SIŽP, ktorá rozhoduje o odvolaní voči vydanému integrovanému povolenia na výstavbu skládky. Konanie je prerušené z dôvodu námietky zaujatosti voči inšpektorátu a nové rozhodnutie nie je vydané, objasnil pre TASR 7. augusta Miroslav Migát zo SIŽP. Pezinčania, ktorí s výstavbou nesúhlasia, na rozhodnutie inšpekcie čakajú už niekoľko mesiacov a podľa Jaroslava Pavloviča z občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta nie je dôvod na "také vyčkávanie". Na margo plánov KÚ ŽP reagoval, že nechápe prečo úradníci vnucujú skládku tam, kde ju ľudia nechcú.

Pezinskí aktivisti si v boji proti skládke nechali vypracovať stanovisko právnických kancelárií, z ktorého vyplynulo, že územné rozhodnutie (ÚR) pre výstavbu skládky je nezákonné. Generálna prokuratúra SR naopak rozhodla, že ÚR je zákonné. Toto rozhodnutie je kľúčovým podkladom prebiehajúceho konania o povolení skládky. Prokuratúra okrem iného spochybnila platnosť územného plánu mesta Pezinok, a teda aj zákaz skládky z dôvodu, že územný plán VÚC Bratislavský kraj skládku v lokalite predpokladá, a teda mestský územný plán je v rozpore s územným plánom VÚC. "V záväznej časti Územného plánu veľkého územného celku Bratislavského kraja nie je regulatív, ktorý by určoval lokalitu na výstavbu skládky odpadov v Pezinku," uviedla pre TASR Milka Podmajerská, vedúca oddelenia komunikácie s verejnosťou BSK.

Odporcovia výstavby novej skládky odpadov v tesnej blízkosti mesta Pezinok a vedľa uzavretej bývalej čiernej skládky už dlhodobo argumentujú zdravotnými dôsledkami skládok a tiež tým, že sa nechcú stať regionálnym smetiskom. Väčšina odpadov, ktoré sa v minulosti priviezli na ich skládku, pochádzala z iných lokalít. Kým z Pezinka sa na skládke ukladalo ročne približne 5000 ton odpadu, ďalších asi 60.000 ton za rok sa priviezlo. Podľa prieskumu verejnej mienky zo septembra minulého roka 81 percent občanov mesta odmieta vybudovanie novej skládky.

Krajiny západnej Európy volia namiesto budovania skládok alternatívne riešenia likvidácie odpadov. Ako objasnil Hegyi, v Rakúsku a v Nemecku sa na skládky smie ukladať odpad, ktorý obsahuje menej ako štyri percentná organického uhlíka. Dôraz sa tu kladie na predchádzanie vzniku odpadu, recykláciu, energetické zhodnocovanie odpadu, ako aj na geologicky vhodné umiestňovanie skládok. V Holandsku sa napríklad na skládky odkladá menej ako päť percent odpadov.

Kočner: Zvažujem podanie žaloby a trestného oznámenia na pezinských aktivistov

Zástupca americkej firmy Westminster Brothers Marián Kočner zvažuje podanie žaloby a trestného oznámenia na pezinských aktivistov za šírenie poplašnej správy a poškodzovanie dobrého mena. Tí dnes informovali, že na skládke odpadov v Pezinku opäť prebiehajú práce v priestore, ktorý je v projektovej dokumentácii označený ako medziskládky kameniva a zeminy na minerálne tesnenie.

"Presvedčil som sa, tak ako mnohokrát v minulosti, že pezinskí aktivisti opäť klamú a zavádzajú verejnosť," uviedol pre TASR Kočner. Objasnil, že na stavbe Pezinok - Skládka odpadov sa nevykonávajú odo dňa zastavenia stavby žiadne práce a nebudú sa realizovať, pokiaľ nebude celá kauza ukončená. Podľa jeho informácií na hlinisku pri skládke prebieha ťažba hliny pezinskými tehelňami.

Šéf inšpektorátu: Nemáme podnet

Riaditeľ bratislavského Inšpektorátu životného prostredia (IŽP) Miroslav Held nedisponuje žiadnymi oficiálnymi informáciami o tom, že by v lokalite skládky odpadov v Pezinku prebiehali stavebné práce. "Nikto nám nič neohlásil, ak príde podnet, budeme konať podľa zákona," reagoval pre TASR. Konštatoval, že nie je možné, aby inšpektori každodenne monitorovali situáciu na skládke.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Vláda odklepla Doležalovu novelu cestného zákona. Dočkáme sa diaľnice do Košíc?

Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...

Zmenou cestného zákona sa umožní vyvlastnenie pozemkov pod diaľnicami

Nanovo by sa malo vymedziť cestné ochranné pásmo, ktoré už nebude viazané na dopravné značky, ale...

Kauza Machnáč: Pamiatka chátra, súkromníkovi ju chcú vyvlastniť

Inštitút vyvlastnenia sa má prvýkrát využiť na odobratie historickej nehnuteľnosti nezodpovednému...

Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce...

Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...

Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...