Načo treba súd

Okresný súd v Žiline vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal vstup na pozemky nespokojných majiteľov pôdy pod infraštruktúrou závodu KIA. Znamená to, že budovatelia krajších zajtrajškov, ktorí doteraz nadávali ľuďom, brániacim si svoje práva, do sabotérov, môžu odteraz na zoznam neprajníkov nášho blahobytu zaradiť i jeden súd. Samozrejme, nielen to. Rozhodnutie znamená, že sa u nás možno dovolať spravodlivosti aj proti politickým záujmom mocných. Tento potešujúci poznatok nie je dodnes maličkosťou.

Hoci technicky sa predbežné opatrenie týka "archeológov" z firmy Žilina Invest, fakticky mieri na politikov. Najprv na ministra Ruska, ktorý na seba vzal zodpovednosť za rýchlosť i podmienky zmluvy s KIA. Pre tú rýchlosť sa vláda ocitla v časovom, a pre tie podmienky aj vo finančnom strese, čo vyústilo do chaosu pri odkupovaní pôdy. Lenže tu je zodpovedná celá vláda: boju majiteľov pôdy, najprv za podmienky jej odpredaja a potom i fyzicky za jej nedotknuteľnosť, sa bez väčšieho znepokojenia prizerali všetci. A spoločne sa im podarilo z radostnej udalosti, akou by príchod zahraničného investora mohol byť, vyrobiť tragikomické divadlo, v ktorom sa (už opäť) bije "spoločenské" dobro s "individuálnym", kde si "pravicoví" politici pletú investíciu s kolektivizáciou, a kde sa má všetko vrátane ústavných práv občanov, podriadiť vidine volebného výsledku niektorých strán.

Žilinský súd včera pomohol dobrému menu Slovenska. Pre všetkých slušných potenciálnych investorov by malo byť čisté prostredie (také, kde sa spory riešia rokovaním a kde sa ľudia pri obrane majetku nemusia stavať pred buldozéry) dôležitejšie, ako stachanovská súťaž o to, kto im skôr postaví fabriku. Nepochybne to platí aj o KIA. Tam, kde by sa v mene investičnej politiky ignoroval zákon, si žiaden investor nemôže byť istý, či sa raz nestane obeťou politiky jeho investícia. Mali by sme byť preto vďační za každý dôkaz, že vládny program nie je silnejší ako právo. Ako triviálne to znie. A vidíte - občas na to treba súd.