Najdrahší tender je u nás tajnosť. Fica to už netrápi

Zmluva medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) a víťazom historicky najväčšieho tendra sa stala štátnym tajomstvom.

Tají ju NDS, ministerstvo dopravy aj dodávateľ elektronického mýta  SkyToll. Daňových poplatníkov bude pritom stáť takmer 850 miliónov eur (25,6 miliardy korún).

Minister dopravy Ľubomír Vážny zo Smeru hovorí, že v zmluve nie je nič navyše ako to, čo bolo v súťažných podkladoch. Novinárov kritizuje, že podklady mali k dispozícii, ale nikto o ne neprejavil záujem. Tvrdí, že so zverejnením zmluvy nemá problém.

Nemá ho ani NDS, ktorá mu je podriadená. Zmluvu však doteraz nesprístupnili.

Vážny sa vyhovára na klauzulu o mlčanlivosti, ku ktorej sa NDS zaviazala. „Sú tam špecifické ustanovenia, pre ktoré by nás mohol víťaz zažalovať, keby sme ju zverejnili.“

Poslanci chcú prieskum

„Tender na mýto je od začiatku nevídaný tunel. Utajenie zmluvy zo strany NDS s požehnaním ministerstva je jasným dôkazom,“ hovorí Stanislav Janiš z SDKÚ. Ako člen hospodárskeho výboru chce navrhnúť poslanecký prieskum v diaľničnej spoločnosti. Pri prieskume v júni šéf NDS Igor Choma poslancom sľúbil, že už nič utajovať nebude. Podľa Janiša povedal, že „po ukončení súťaže  všetko predložia“.

O tendri

Súťaž o mýto odštartovali minulý rok už dvakrát neúspešne. Na tretí pokus boli v súťaži štyri konzorciá.

Tri vyradila NDS,pre nesplnenie podmienok účasti. Zostala najdrahšia ponuka od konzorcia SanToll–Ibertax vo výške 852 miliónov eur.

Krajský súd rozhoduje o ôsmich žalobách.

Na úrad pre verejné obstarávanie už námietky nechodia. Pre zmenu zákona by každá nová stála zhruba 664 –tisíc eur .

Zverejnené zmluvy

  • Zmluvy o štátnej pomoci pre  automobilku PSA Peugeot a  Kia.
  • Zmluva o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu.
  • Zmluva o privatizácii Slovenských elektrární.
  • Zmluvy o privatizácii Západoslovenskej, Východoslovenskej a Stredoslovenskej energetiky.
  • Privatizačné zmluvy bánk.

Nezverejnená zmluva

  • Zmluva o privatizácii Slovak Telekom.

Právnik Marek Benedik hovorí, že ani klauzula o mlčanlivosti nemôže byť prekážkou na zverejnenie zmluvy. „Ak je naformulovaná tak, že je v rozpore so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, je neplatná.“

Zverejnenie zmluvy je podľa Benedika vo verejnom záujme. „Ministerstvo by to malo vzhľadom na okolnosti tendra urobiť samo,“ tvrdí právnik.

Predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka zo Smeru si so zverejňovaním istý nie je. „Nevidel som detaily zmluvy, nemôžem sa vyjadriť,“ povedal s tým, že nevie, aké sú klauzuly o mlčanlivosti.

Jeho straníckemu kolegovi Petrovi Pelegrinimu z hospodárskeho výboru chýbajúce detaily zmluvy neprekážajú. „Zmluvu by som poskytol,“ hovorí Pelegrini. Tajné by podľa neho mali ostať len údaje, ktoré by mohla zneužiť konkurencia.

Zhoduje sa s Luciou Žitňanskou z SDKÚ, podľa ktorej má ministerstvo zmluvu zverejniť a problematické pasáže začierniť.

Zverejnenie zmluvy žiadajú aj vyradení uchádzači z tendra. Hovorkyňa konzorcia Kapsch Silvia Košťálová tvrdí, že by tak ministerstvo alebo NDS mali urobiť už len preto, že od účastníkov súťaže požadovali, aby zverejnili svoje ponuky. To sa  nestretlo s kladnou reakciou.

„Obávame sa, že by z ponuky vyberali len to, čo chcú a nepodá to komplexný obraz,“ vysvetlil Štefan Fecko z konzorcia Tossy.

Opakovanie problému

Problém so zverejňovaním mala aj bývalá vláda Mikuláša Dzurindu. Opozícia ju vtedy kritizovala.

„Pýtam sa, prečo je to tajné? Ak kupujete chladničku s manželkou, robte si tajné zmluvy, ak nakladáte s majetkom štátu, tak hovorme otvorene o tom, že akým spôsobom,“ hovoril v júni pred štyrmi rokmi v súvislosti s privatizáciou plynární a ďalších prirodzených monopolov bývalý podpredseda Smeru, dnes šéf Daňového riaditeľstva Igor Šulaj.

Tender musíme vysvetliť aj Európskej komisii

Zmluva na mýto je už  uzavretá. Európska komisia súťaž stále prešetruje.

Vysvetľovať, prečo v miliardovej súťaži vyberiete ponuku, ktorá zďaleka nie je najlacnejšia, výherca nie je práve známa firma a celý priebeh vyhodnocovania ponúk sa nedá zaradiť medzi vzory transparentnosti, nie je jednoduché. Minister dopravy Ľubomír Vážny sa na to musel podujať, vysvetlenie požadovala Európska komisia.

Tá už niekoľko týždňov preveruje, ako slovenské ministerstvo vyberalo víťaza. Podnet prišiel od jedného z vyradených konzorcií, taliansko-rakúskeho Slovakpassu, ktorému sa nezdajú dôvody, pre ktoré ho Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zo súťaže vyradila.  Za výstavbu, prevádzku a  údržbu elektronického mýta si Slovakpass účtoval niečo vyše 630 miliónov eur s DPH (19 miliárd korún), čo je zhruba o 200 miliónov eur menej, ako si zapýtal víťaz súťaže, konzorcium SanToll– Ibertax.

Ešte sa nerozhodlo

Minister dopravy Ľubomír Vážny s NDS zaslal začiatkom februára komisii list, v ktorom vysvetľuje, prečo Slovakpass vyradili.

Komisia zatiaľ nerozhodla, či Vážneho vysvetlenie bude postačovať, alebo nie. Rozuzlenie možno očakávať najskôr vo štvrtok, informoval hovorca eurokomisára pre vnútorný trh Oliver Drewes.

Eurokomisár musí rozhodnúť aj o tom, kto má pravdu v spore o záložné generátory, ktoré mali byť podľa súťažných podmienok výhradne naftové. Slovakpass tvrdí, že túto podmienku splnil aj keď v ponuke vyslovene nepíše o dieselových generátoroch, ale napríklad o redundantnom zdroji energie či viacerých generátoroch.

„Technické správy z tejto oblasti naznačujú, že na trhu neexistuje iný druh generátorov, ktorý by bolo možné použiť. Preto sa zdá, že odkaz na generátor alebo na viac generátorov automaticky znamená odkaz na generátory dieselového typu,“ píše komisia.

Vážny oponuje, že slovo generátor má viac významov. „Vždy je teda potrebné rozlíšiť konkrétny účel, či ide o generátor elektrickej energie, generátor plynu...“ vysvetľuje v liste.

Ibertax je stále záhadou

Nezhody okolo generátora sú len zlomkom z ponôs troch konzorcií vylúčených zo súťaže. Zhodujú sa, že ich NDS diskriminovala a víťaza zvýhodňovala. Na Úrad verejného obstarávania prišlo až 12 námietok. Sťažovali sa, že víťaznú ponuku nikto neskúmal tak detailne, ako ich, že je nesprávne zatajovať počas súťaže členov výberovej komisie. Napadli aj dôvody, pre ktoré ich vyradili.

Najväčšou neznámou v celom tendri zostáva, že minister dopravy nevie, kto je investorom vo víťaznom konzorciu. Okrem francúzskeho Sanefu je tu neznáma bratislavská akciovka Ibertax vytvorená pre vstup investora.

Prečo nechcú o zmluve hovoriť

Ministerstvo dopravy aj Národná diaľničná spoločnosť zmluvu o mýtnom ďalej taja. Buď neovládajú zákon o slobodnom prístupe k informáciám, alebo majú na nezverejnenie zmluvy iné dôvody.

  1. V utajenej zmluve mohla víťazovi Národná diaľničná spoločnosť stanoviť lepšie podmienky než proklamovala v súťažných podmienkach.
  2. Zverejnenie zmluvy by potvrdilo, že porazené konzorciá predložili do súťaže porovnateľné či lepšie ponuky. Pre Slovensko by to bola blamáž, ide o významné svetové i domáce firmy, ktoré môžu žiadať o nápravu.
  3. Ukáže sa, kto stojí za víťazom tendra a kto sú osoby a firmy, ktoré mohli ovplyvňovať postup výberovej komisie.
  4. Víťaz tendra má zjavné väzby na tých, čo o výbere rozhodovali.
  5. Dokáže takmer neznáma spoločnosť spustiť technologicky mimoriadne náročný projekt? Problémy majú často aj spoločnosti s veľkými skúsenosťami, ukázalo sa to aj v Česku.
  6. Ponuka, ktorú vlani členovia výberovej komisie vybrali ako víťaznú, nie je zjavne pre štát najvýhodnejšia.

Právnik: Ako za Dzurindu, tak aj za Fica

Pre ministerstvá sú zrejme prednejší investori ako úcta k občanom, naznačuje  právnik PETER WILFLING zo združenia Občan a demokracia.

Vidíte rozdiel v prístupe tejto a bývalej vlády k zverejňovaniu obchodných zmlúv?

„Dzurindova vláda mala s ich zverejňovaním veľké problémy. Na nátlak verejnosti, vtedajšej opozície a z iniciatívy ministra spravodlivosti Daniela Lipšica napokon schválila analýzu o zverejnení zmlúv s investormi, napríklad Peugeot a Kia. Ale zmluva o privatizácii telekomunikácií bola ministrom Prokopovičom  utajovaná až do konca volebného obdobia. Za zverejňovanie zmlúv sa vtedy veľmi zasadzovali aj politici Smeru. Žiaľ, po nástupe do vlády sa mnohí z nich stratili záujem, aby verejnosť mala informácie.“

Ako si vysvetľujete neochotu zmluvy sprístupniť?

„Ministerstvám v súčasnosti musí byť jasné, že podľa zákona musia zmluvy zverejniť a nemôžu sa vyhovárať na nesúhlas investora, na dohodu o utajení zmluvy ani na obchodné tajomstvo. Viackrát to potvrdili aj súdy. Ak ministerstvá svoju povinnosť porušujú, ulahodenie investorovi je im prednejšie ako úcta k občanom a dodržiavanie zákona. Alebo chcú zatajiť pochybné a nehospodárne vynakladanie peňazí daňových poplatníkov.“

Prečo majú občania právo vedieť, čo je v  zmluvách?

„Aj Ústavný súd vyslovil, že hospodárenie so štátnym majetkom musí byť verejné pre možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilnenie dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom.  Všetky peniaze idú z vrecka občanov – daňových poplatníkov. Ak ľudia nevedia, ako politici hospodária, aj parlamentné voľby strácajú zmysel. Nie sú totiž dostupné informácie, na základe ktorých by mohli posúdiť, či politikov majú, či nemajú voliť. Je aj na ľuďoch, aby dali politikom najavo, že im nie je jedno, čo sa robí s ich peniazmi. Politik, ktorý nechce prezradiť, ako použil peniaze občanov, nemôže mať ich dôveru a nezaslúži si, aby ho volili."

Vážny mlčí aj o tom, čo žiadal zverejniť

Zmluvu o privatizácii Slovenských Telekomunikácií  minister dopravy nechce zverejniť.

Pred tromi rokmi bol minister dopravy Ľubomír Vážny zo Smeru presvedčený, že zmluvu o privatizácii Slovenských Telekomunikácií treba zverejniť. Ako podpredseda hospodárskeho výboru tvrdil, že utajovanie „nemôže fungovať tam, kde sa narába s verejnými prostriedkami“. Teraz zmluvu tají.

Po predchodcovi Pavlovi Prokopovičovi z SDKÚ zdedil súdny spor so združením Občan a demokracia, ktoré žiadalo zmluvu odtajniť. Prokopovič  tvrdil, že zmluva je štátnym tajomstvom, lebo je „výsledkom medzinárodných zmlúv“.

Krajský súd v Bratislave nedávno povedal, že zmluvu musí ministerstvo odtajniť. Vážny  sa však voči verdiktu odvolal a rozhodovať teraz bude Najvyšší súd. Občan a demokracia tvrdí, že nové argumenty ministerstvo nedalo.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Vláda odklepla Doležalovu novelu cestného zákona. Dočkáme sa diaľnice do Košíc?

Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...

Zmenou cestného zákona sa umožní vyvlastnenie pozemkov pod diaľnicami

Nanovo by sa malo vymedziť cestné ochranné pásmo, ktoré už nebude viazané na dopravné značky, ale...

Kauza Machnáč: Pamiatka chátra, súkromníkovi ju chcú vyvlastniť

Inštitút vyvlastnenia sa má prvýkrát využiť na odobratie historickej nehnuteľnosti nezodpovednému...

Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce...

Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...

Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...