Najvyšší súd pozastavil prevádzku pezinskej skládky odpadov

Pezinok - Najvyšší súd (NS) SR pozastavil prevádzku skládky odpadov neďaleko mesta Pezinok. Pezinčania sa na NS SR obrátili v januári tohto roku s odvolaním voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave. Zároveň súd žiadali o odklad vykonateľnosti rozhodnutia o povolení skládky. Bratislavský krajský súd v decembri 2008 zamietol ich žalobu proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), ktorá potvrdila právoplatnosť povolenia na výstavbu skládky odpadov v Pezinku.

 "Účelom odkladu vykonateľnosti nie je dočasná úprava pomerov účastníkov do okamihu vydania konečného rozhodnutia vo veci samej, ale naopak, výnimočná ochrana niektorých účastníkov konania pred účinkami napadnutého a súčasne právoplatného rozhodnutia správneho orgánu," píše sa v uznesení NS SR, ktoré má TASR k dispozícii. Podľa Najvyššieho súdu pre odloženie vykonateľnosti rozhodnutia postačujú dôvodné obavy, že by na strane žalobcu mohla nastať závažná ujma. "Sme veľmi radi, že NS SR vyhovel našej žiadosti a odložil vykonateľnosť rozhodnutia o povolení skládky. Svoje rozhodnutie odôvodnil potrebou ochrany žalobcov, teda Pezinčanov pred účinkami napadnutého rozhodnutia. Považujeme to za dobrý signál v preskúmavaní zákonnosti povolenia skládky," uviedla pre TASR Zuzana Čaputová z občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta.

Predseda predstavenstva Ekologickej skládky, ktorá je prevádzkovateľom skládky, Ján Man starší dnes pre TASR reagoval, že k vyjadreniu súdu sa zatiaľ nemôže vyjadriť, nakoľko mu nebolo doručené. Na krajský súd sa začiatkom septembra 2008 obrátili nespokojní Pezinčania, ako aj pezinský primátor Oliver Solga, ktorí podali žaloby proti rozhodnutiu SIŽP. Súd obe žaloby na preskúmanie zákonnosti spojil na spoločné konanie. Aktivisti v žalobe žiadali zrušenie rozhodnutia inšpekcie. Krajský súd však 4. decembra zamietol žaloby z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov považoval za zákonné. Odporcovia novej skládky odpadov v tesnej blízkosti mesta a vedľa uzavretej bývalej čiernej skládky už dlhodobo argumentujú zdravotnými dôsledkami skládok a tiež tým, že sa nechcú stať regionálnym smetiskom. Pezinčania sa v boji proti skládke obrátili aj na Európsky parlament s petíciou, pod ktorú sa podpísalo viac ako 8000 ľudí.

V nej upozorňujú na porušenie ich práv vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru. Vybudovanie a prevádzku skládky odobril vydaním integrovaného povolenia Inšpektorát životného prostredia (IŽP) Bratislava. Jeho rozhodnutie neskôr potvrdila aj SIŽP. Podkladom k tomuto povoleniu bolo územné rozhodnutie vydané Krajským stavebným úradom v Bratislave. Na čele tohto úradu bol Ján Man mladší (nominant Smeru-SD), vlastník 130.000 m2 pozemkov pod navrhovanou skládkou a syn predsedu predstavenstva spoločnosti Jána Mana, ktorá žiadala o povolenie skládky. Man ml. neskôr zo svojej funkcie na vlastnú žiadosť odstúpil.