Navyše za Dzurindu, najvyššie za Fica

Polopravdami sa dá klamať účinnejšie ako úplnými lžami. Preto premiér, keď hovorí o spotrebných daniach, používa polopravdy. Jeho najobľúbenejšou je tá, ktorú si nechal potvrdiť aj od moderátora STV: Na rozdiel od predchodkyne jeho vláda spotrebné dane na benzín a naftu nezvýšila ani raz. Druhou polovicou tejto pravdy je, že za jeho vlády sa spotrebná daň na minerálne oleje zvýšila tak ako za žiadnej inej.

Predseda Fico v máji 2006 jasne povedal, čo mu na spotrebnej dani prekáža: „Je absurdné, že ľudia platia vďaka Miklošovi - pri reálnych príjmoch okolo 250 až 300 eur za mesiac - spotrebnú daň vyššiu, ako to požaduje legislatíva EÚ." Minister Mikloš v roku 2004 naozaj presadil to, že spotrebná daň na motorové palivá sa dostala nad úroveň, ktorú ako minimálnu stanovila Európska únia. Vďaka tomu v roku 2005 získal štát o 4,45 miliardy korún viac, ako by získal, keby daň zostala na európskom minime. Od roku 2006 Ficova vláda Miklošovu spotrebnú daň nezvyšovala, lebo ani nemusela - ona rástla aj sama, vďaka spevňujúcemu sa kurzu koruny. Ekonomickí experti spočítali, že pre spotrebnú daň nad európsky limit zaplatili ľudia štátu v roku 2007 navyše 9,78 miliardy korún a v roku 2008 dokonca 12,43 miliardy.

Čo bolo absurdné za Mikloša, stalo sa ešte absurdnejšie za Fica. Ľuda platili nielen preto, že Mikloš stanovil „spotrebnú daň vyššiu, ako to požaduje legislatíva EÚ", ale predovšetkým z toho dôvodu, že Ficovej vláde neprekážalo, keď ľudia platili navyše oveľa viac, ako platili za Dzurindu. Dnešná vláda vážne počítala s tým, že to budú práve dopravcovia, vďaka komu v roku 2010 získa  štát zo svojich ciest o sto miliónov eur viac, ako minulý rok. Kompenzáciu za mýto hľadá až vtedy, keď dopravcovia vyšli do ulíc.