Peter Chudík: „Nechcem vyzerať ako perpetuum mobile“

Som skeptický a myslím si, že Kuzmányho ulica absolútne nevyrieši problémy dopravy v meste Prešov. Ale treba to riešiť.

Podľa predsedu Prešovského samosprávneho kraja Petra Chudíka by bol daňový mix veľmi nezodpovedný krok 

Samosprávne kraje, ktorých je osem, existujú na Slovensku od 1. januára 2002. Odvtedy je predsedom Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík.

Od 15. februára 2007 „radový“ člen ľavicového Smeru – sociálnej demokracie. Do tejto funkcie bol zvolený trikrát. Prvý raz v decembri 2001 ako nominant HZDS na kandidátskej listine dvojkoalície HZDS a Smeru. Po druhýkrát v novembri 2005, a potom v novembri 2009. Rozprávali sme napríklad o návrhu ministra financií súčasnej pravicovej vlády Ivana Mikloša zaviesť od roku 2012 pre samosprávy obcí, miest a pre samosprávne kraje takzvaný daňový mix, teda poriadne zmeniť systém ich financovania. Od roku 2005 totiž „žijú“ najmä z tzv. podielových daní. To sú dane z príjmov  fyzických osôb, ktoré vyberá štát, a potom vyše 94 percent z nich „presúva“ samosprávam. V daňovom mixe mal k podielu z tejto dane pribudnúť podiel z ďalších troch daní: z daní z príjmov právnických osôb, zo spotrebných daní a z dane z pridanej hodnoty. Samosprávy to odmietli a tvrdo proti zmene financovania lobujú. Prešovský samosprávny kraj vyberá daň z motorových vozidiel. Všeobecne záväzné nariadenie PSK o jej sadzbách je účinné od 1. januára 2005. Návrh zvýšiť túto daň odmieta pravica. V súčasnom krajskom parlamente, ktorý je 62-členný, je teraz 24-členný klub pravicovej dvojkoalície. V ňom je 14-nominantov SDKÚ – DS a desiati kresťanskí demokrati. Petra Chudíka podporuje 31-členný klub, v ktorom je 24 nominantov Smeru – sociálnej demokracie a sú v ňom tiež dvaja poslanci za pravicovú Ľudovú stranu – HZDS. Mimo klubov je sedem poslancov. Na odsúhlasenie návrhu VZN PSK treba najmenej 38 hlasov zo 62. Na ostatnom zasadnutí krajského parlamentu v utorok minulého týždňa neprešiel návrh zvýšiť sadzby dane z motorových vozidiel od nového roku o dvanásť percent. Za bolo iba 33 poslankýň a poslancov. Zablokovala to pravicová dvojkoalícia. Aj o tejto dani sme rozprávali s Petrom Chudíkom. Začal som však inou otázkou.

Vo funkcii ste už bezmála desať rokov, pán predseda. Urobilo sa toho veľa? Začnem inou otázkou. Čo vás mrzí? Čo mohol samosprávny kraj urobiť viac – respektíve aj vy?

Viete, mrzí ma jedna vec a to je tá, že sa vtiahla, bohužiaľ, aj do krajskej samosprávy politika. A o niektorých veciach sa rozhoduje politicky, nie pragmaticky, teda kvôli potrebám PSK a ľudí, ktorí žijú v tomto kraji a o veciach, ktoré máme na starosti v rámci zákona. Toto ma mrzí. To je prvý bod. Druhý bod je ten, že, viete, na otázku, či sa dalo urobiť viac, sa veľmi zle odpovedá. Lebo, keď poviem, že už sa nedalo urobiť viac, tak budem vyzerať ako perpetuum mobile, ako borec, ktorý, jednoducho, všetko už urobil alebo ako Ferdo mravec, že všade bol a všetko vie...

 
...to je rečnícka otázka...

...a keď poviem, že sa dalo urobiť viac, tak, samozrejme, že budem vyzerať možno ako neschopný alebo ako človek, ktorý v tejto funkcii zbytočne sedí. Ale v každom prípade dá sa odpovedať na túto otázku aj tak, že stále sa dá urobiť viac. Aj keď urobíme maximum, tak sa stále dá urobiť viac, lebo je toho čo naprávať, je toho čo opravovať, je toho čo riešiť, samozrejme, pre ľudí. Som veľmi rád a šťastný, že tie veci, ktoré sme dostali na starosť na základe zákona o krajských samosprávach a zákona o majetku samosprávnych krajov z roku 2001 v znení neskorších predpisov, sa zmenili, v podstate vidieť zmeny v týchto organizáciách. Zoberme si napríklad stredné školy a školské zariadenia. Koľko peňazí bolo do nich investovaných a ako tieto školy vyzerali predtým. Povedzme Gymnázium Jána Adama Raymana v Prešove: to je úplne iná budova, to sú úplne iné priestory, ako boli predtým. Zoberme si cesty. Do ciest sme investovali, ja si dovolím tvrdiť, už asi takmer tri miliardy v slovenských korunách, aj keď to nie je vždy vidieť. Tu sa dá povedať, že sa dalo urobiť viac: len kde tie peniaze nabrať? Lebo sme dostali tieto cesty, 2438 kilometrov komunikácií druhej a tretej triedy s tým, že päťdesiat percent je v zlom, v nevyhovujúcom stave. Sedem mostov v siedmom stupni, to znamená v takom stave, že mali by sa zavrieť. Dostali sme na to vtedy od štátu, z ministerstva financií, sedemnásť miliónov v slovenských korunách. Za to môžeme opraviť tak dva mosty, alebo vtedy sa za to dalo opraviť možno nejakých osem kilometrov ciest.

Štátni úradníci vtedy na vaše námietky povedali, že keby tieto cesty boli ostali v majetku štátu, ten by na to tiež nemal viacej peňazí.

No veď to je práve to. Ale ja hovorím, v akom stave sme to dostali. Boli aj úseky ciest, do ktorých sa neinvestovalo možno štyridsať rokov, možno aj viac. Tieto cesty dnes vyzerajú ináč, aj keď, bohužiaľ, bolo by to ešte lepšie, lebo ja som mal v pláne, že pôjdeme prostredníctvom PPP projektov, úveru z Európskej investičnej banky a s príspevkami z fondov Európskej únie. Bohužiaľ, veľmi nám situáciu skomplikovali povodne, rôzne takzvané bodové závady, zosuvy aj opravy mostov. To sú veľké položky na málo metrov, kde, jednoducho, treba tú cestu opraviť, lebo ináč to nejde. A toto, teda čo sa týka financií na opravu ciest, trošku skomplikovalo situáciu. Ináč vyzerajú aj kultúrne zariadenia, ktoré prešli od štátu do našej pôsobnosti, aj keď to tiež bolo s veľkými komplikáciami. Zoberme si budovu na Hlavnej ulici v Prešove, pri Konkatedrále svätého Mikuláša. Táto budova patrí pod Knižnicu Pavla Országha Hviezdoslava. Zase už budú využívať aj dolné poschodie aj horné už teraz. To sa týka, samozrejme, aj sociálnej starostlivosti. Vychádzame jednak z peňazí samosprávneho kraja a jednak z európskych peňazí. A ja sa veľmi teším na dokončenie (už sa pracuje na tom) domova sociálnych služieb na Volgogradskej ulici tiež v Prešove. Myslím si, že je najväčší v kraji. A krásny stánok medzi zariadeniami takého typu bude aj rekonštruovaný DSS v Sabinove. Veľmi ma mrzí dopravná situácia v meste Prešov. Bohužiaľ, legislatíva je nastavená tak, že Prešovský samosprávny kraj sám nevyrieši túto vec, nevyrieši ju ani mesto samo, ani v spolupráci s mestom. Možno ju vyriešiť len spoločne so štátom. Bohužiaľ, tam sa to nepodarilo nejakým spôsobom: tam ten rest je. Preto som rád, že zastupiteľstvo PSK už schválilo majetkové usporiadanie na Kuzmányho ulici podľa dohody, ktorú máme my. Ostala nám len dohoda s mestom Prešov – ostal len Martin Šechný ohľadom pozemku. Takže dúfam, že sa to tiež vyrieši, lebo tam ide len o zámenu pozemku, ktorú on chce a ktorý má vo vlastníctve mesto Prešov. Čiže predpokladám, že k tomu takisto dôjde, že tieto veci budú majetkovo usporiadané, aj keď som skeptický a myslím si, že Kuzmányho ulica absolútne nevyrieši problémy dopravy v meste Prešov. Ale treba to riešiť.

Vy ste mali v roku 2007 rokovania ohľadom riešenia dopravnej situácie v vtedajším ministrom dopravy Ľubomírom Vážnym zo Smeru – sociálnej demokracie. Do toho potom už prišla aj hospodárska i finančná kríza a...

...v podstate sme začali pracovať na tom, aby sa riešila nielen diaľnica D1 a smer západ – východ, obchvat okolo Kalvárie v Prešove, ale už aj rýchlostná komunikácia R4 a tento obchvat okolo mesta Prešov, ktorý je takisto potrebný, lebo len jeden obchvat, teda smer západ – východ, dopravu tiež nevyrieši. Takže už sa začalo pracovať na štúdiách. Potom to nejakým spôsobom ustalo. Momentálne nemám informácie, v akom stave to presne je. Ale, bohužiaľ, túto vec my nemáme na starosti. My s tým máme trošku problém, lebo chodia kamióny aj po cestách tretej triedy, napríklad po Solivarskej ulici a tieto cesty ničia. Tie cesty by nemali byť pre kamióny a v podstate cez hlavný ťah v Prešove. Túto vec treba riešiť. Treba doriešiť obchvat západ – východ, lebo tadiaľto pôjde toto smerovanie. A myslím, že to tiež ešte nie je. Ale to musí urobiť mesto Prešov. Uvidíme, aká bude situácia po budúcoročných marcových predčasných voľbách. My urobíme všetko pre to, aby sa to v tomto bode pohlo.

Samosprávy obcí, miest aj samosprávne kraje sú proti daňovému mixu, ktorý navrhoval minister financií Ivan Mikloš, podpredseda SDKÚ – DS. Ivan Mikloš tvrdí, že samosprávy by dostali o nejaké tri percentá viacej peňazí.

Podľa prognóz, ktoré malo ministerstvo financií, áno: dostali by sme o tri percentá viac. Ale keby ostal súčasný stav, dostali by sme o vyše osemnásť percent viacej. To je prognóza ministerstva financií, aj keď teraz sa hovorí, že prognóza bola veľmi optimistická a že napĺňanie rozpočtov v takýchto maximálnych číslach nebude. Čiže to znamená, že v budúcom roku pôjdeme asi na úrovni roku 2011. Počul som vyjadrenie hovorcu ministra financií, že keď páni župani vyšli s rozpočtom v roku 2010, teda s takým, ktorý bol stanovený ešte za vlády Róberta Fica, prečo by nemohli vyjsť teraz. No len má to jeden veľký háčik: a to treba zdôrazniť. Vtedy to vychádzalo z celkovej situácie hospodárskej krízy, za ktorú nemôže nikto na Slovensku – a dovolím si tvrdiť, že ani nikto v Európe za to nemôže. Jednoducho nás zasiahla a musíme to riešiť. Takže to bola situácia v Európe, vo svete, ktorá vychádzala z hospodárskej krízy. Ale toto je upravený stav v rámci návrhu zákona, pričom ministerstvo financií navrhuje upraviť zákon tak, aby nám zobralo tieto peniaze. Čiže na úkor nášho príjmu chce zobrať peniaze samosprávam. Týmto príjmom chce naplniť štátny rozpočet. Dôvod je úplne jednoduchý, politický: a to ten, že siedmi župani sú takí, akí sú a ôsmy je bratislavský. Tu chcem zdôrazniť daň z motorových vozidiel, lebo táto daň nie je navrhovaná, aby išla do mixu daní. Hovoríme o mixe daní, ale daň z motorových vozidiel ostala mimo. Najväčší príjem z nej, vyše 50 tisíc € na jeden kilometer ciest, má Bratislavský samosprávny kraj, my vyberáme na jeden kilometer necelých 5 tisíc €. Čiže sú to neporovnateľné sumy, neporovnateľné peniaze. Nám tento výber nestačí ani na normálnu prevádzku Správy a údržby ciest PSK. Vyberáme niečo vyše 12 miliónov € ročne, pričom na normálnu prevádzku, na bežnú údržbu ciest, bez investícií, potrebujeme asi 15 miliónov € za rok pre Správu a údržbu  ciest PSK. Takže v tom vidieť ten nepomer. A preto si dovolím tvrdiť, že takýto krok, teda mix daní, je veľmi, veľmi nezodpovedný. Čiže umelým zásahom, zákonom, zobrať peniaze samosprávam – a na úkor samospráv si dávať peniaze do rozpočtu štátu. Sú to verejné peniaze, takže sa dá povedať, že keď sme vedeli v roku 2010 gazdovať s takýmito peniazmi, že by sme mali vedieť aj v budúcom roku. To je o tom, že keď človek má dom, ktorý desať rokov neopravuje, tak sa zistí, že mu, jednoducho, chátra. Stále niečo treba urobiť, stále niečo treba dať. A keď sa budeme správať len ako údržbári, čiže udržiavať daný stav, tak ono sa neskôr ukáže, že to bolo zlé rozhodnutie. Rok 2010 bol atypický – a prečo sa máme vracať zmenou zákona zase do roku 2010, do obdobia najhoršej hospodárskej krízy, ktorá postihla Slovensko?

P. S. Situácia sa medzitým zmenila. S Petrom Chudíkom som debatoval v utorok uplynulého týždňa. Zmenou je odvtedy to, že Ivan Mikloš už pravdepodobne nebude trvať na tom, aby Národná rada SR odsúhlasila zmenu financovania samospráv: čiže, aby odklepla takzvaný daňový mix.