Nejde len o Pezinok

Byrokracia v otázke životného prostredia zlyháva.

Slová a pojmy „obec“, „občan“ a „demokracia“ navzájom súvisia. Preto vo svete obdivujeme doklady starého osídlenia - obce a mestá, vybudované ako diela „obecného urbanizmu“, spoločnej vôle generácií ich obyvateľov, občanov. Zároveň obranu takto vytvorených hodnôt považujeme za jedno zo základných demokratických občianskych práv.

Ako je to dnes u nás? Príklad: tlak na nezmyselnú výstavbu sídliska v susedstve staroslávneho Devína. Občania, miestni poslanci i starostka sú proti. Výstavba je v rozpore s požiadavkami ochrany prírody aj kultúrneho dedičstva. V publikácii Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy, ktorú vypracovali vedci zo SAV, je dotknuté územie označené za nevhodné pre bytovú výstavbu. Navyše sa nachádza v ochrannom pásme Národnej kultúrnej pamiatky Devínsky hrad i v tesnom susedstve Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. Občianska i komunálna iniciatíva sú v úplnom súlade s duchom ústavy, zákonov i názormi odborníkov.

Na tom istom nábreží

Devín reprezentuje vývoj minimálne 10 storočí európskej histórie a predstavuje národný symbol kľúčového významu. Podobný prípad je, v zmysle najnovších archeologických výskumov, bratislavská Vydrica. O niečo ďalej leží Park kultúry a oddychu a osobitne treba spomenúť Pamätník Chatama Sófera, pamiatku svetového významu, navrhnutú na zápis do zoznamu UNESCO. Zhodou okolností sa všetky uvedené pamiatky nachádzajú v neveľkej vzdialenosti od seba na tom istom nábreží Dunaja - európskej vodnej cesty, kultúrneho fenoménu, bývalej hranice Rímskej ríše i biokoridoru medzinárodného významu a reprezentujú Bratislavu navonok. Nedostatok rozvahy a perspektívneho myslenia u tých, ktorí majú v rukách moc, ohrozuje všetky uvedené kultúrne, prírodné a krajinárske hodnoty, ochudobňuje nás a robí nám hanbu pred svetom.

Betónové múry

To, čo chýba „tým hore“, našťastie nechýba občanom a vnútorne ich zjednocuje. Petíciu za záchranu PKO podpisujú ľudia bez rozdielu národnosti, vzdelania, profesie, veku a politických názorov. Občianske iniciatívy však narážajú na betónové múry byrokracie a podnikateľských loby. Prichádza „hodina pravdy“ - otázka fungovania demokracie. Na základe početných skúseností možno usudzovať, že zbyrokratizované oficiálne štruktúry v agende životného prostredia a kultúrneho dedičstva degenerujú a zlyhávajú.

Začnú konať tí, ktorí majú v rukách moc a zároveň tak radi hovoria národe a jeho kultúre? Alebo bude treba, aby sa občan vydal kráčať po cestách Mahátmu Gándhího a Martina Luthera Kinga?

Autor je architekt-urbanista.