Nepoštvať si ulicu

Umiernený Česmad i akčná Únia autodopravcov majú výhrady voči spoplatneniu ciest I. triedy, ale nie jednotný názor na riešenie. Zatiaľ čo Únia je skôr za zrušenie mýta na niektorých úsekoch, Česmad by sa uspokojil so znížením sadzieb. Kompromisy sú, prirodzene, možné, akurát ochota ministerstva dopravy ako normotvorcu a Národnej diaľničnej spoločnosti ako prijímateľa mýtneho je otázna.

V zásade platí, že bez spoplatnenia ciest 1. triedy vzhľadom na nedostatočnú sieť diaľnic a rýchlostných ciest je elektronické mýto zbytočný „prepych" za 850 miliónov eur. Mýto na „bežných" cestách jednak zabezpečuje príjmy a zároveň bráni nákladiakom, aby sa mu vyhýbali. Sadzby mýta sú už dnes nastavené tak, že mýto na cesty 1. triedy je nižšie ako na diaľnice. Zvýhodnené sú zároveň autá s nižšími emisiami a najmä autobusy. Zvýhodnenie autobusov sa riešilo na poslednú chvíľu, lebo cena cestovného je aj politická kategória.

A práve na tomto príklade dobre vidieť „logiku" moci. Tam, kde je z pohľadu verejnosti jednoduché priradiť zodpovednosť za zdraženie lístkov vláde, vláda radšej ustúpi. Prehltne sa, že výnos z mýta bude nižší. Politická priorita nepoštvať si proti sebe „ulicu" víťazí. Aj preto si vzbúrení dopravcovia vydobyli ústupky: dokázali mýtny problém predostrieť ako celospoločenský problém rastu cien.

Ak budú dopravcovia správne „posúvať" figúry na šachovnici, môžu si vydobyť ďalšie ústupky aj v mýte na cestách I. triedy. Na druhej strane však treba pamätať, že z tohto zápasu nemusí vyjsť víťaz. Ak mýto nezaplatia dopravcovia a verejnosť v cenách tovarov, zaplatíme ho ako daňoví poplatníci a cestujúci na otrasných cestách. Aj ďalšia fáza „vzbury kamiónov" bude určite napínavá.