Nezáviďme si diaľnice

Stotridsať kilometrov nových diaľnic a rýchlostných komunikácií, 310 kilometrov rozostavaných, osem miliárd eur investícií do cestnej infraštruktúry a 260 miliónov potenciálna možnosť na platby za takzvanú dostupnosť pri nových PPP projektoch.

To sú hlavné čísla, ktoré nedávno zazneli z budovy ministerstva dopravy ako ambícia na toto funkčné obdobie. Ambícia je to smelá. Veď od roku 2000 sme na Slovensku postavili 134 kilometrov diaľnic a približne také isté množstvo chceme stihnúť do roku 2016.

Nedávno som bol v jednej televíznej diskusii, kde si súčasný a bývalý minister dopravy vymieňali na túto tému názory. Dostal som okrem iného otázku, či je táto ambícia reálna. Na rozdiel od predchádzajúceho ministra som povedal, že áno. V prípade, že sa tieto plány nenaplnia, nemám problém v roku 2016 skonštatovať, že plány boli reálne, ale vláda ich nenaplnila z dôvodov, ktoré sa budú dať pomenovať až potom.

Investori a diaľnice

Dennodenne vidíme nespokojnosť občanov na strednom a východnom Slovensku, pretože im diaľnice chýbajú. Všetci vedia, že 95 percent investorov zaujíma, či v danom regióne je diaľnica, alebo je v dostupnom čase sľúbená. Už len preto by som bol oveľa nervóznejší, ak by si hocijaká vláda takúto ambíciu nedala. A tu sa dostávam k meritu veci, že absolútne nerozumiem kritike, že vlastne chcieť urýchliť výstavbu je zlé, nedobré. Keď sa pozerám na medziročný prírastok nových diaľnic od roku 2000, tak sa hýbeme od nuly po necelé štyri percentá, čo je veľmi slabé. Výnimkou boli iba roky 2007 (11,6 percenta), 2008 (5,4 percenta) a 2010 (6,7 percenta).

Na Slovensku je výstavba diaľnic predmetom politického boja. Počúvam, že tieto plány sú nereálne, že zrazu je veľa tendrov a nie je dobré, že firmy sa začnú dohadovať medzi sebou a už nebudeme stavať za „polovičné“ ceny. A to je choré. Je jasné, že ide o verejné zdroje a musí nám záležať na tom, aby boli použité čo najefektívnejšie.

Celý plánovaný balík osem miliárd je reálne postavený hlavne na čerpaní zdrojov zo starého a nového operačného programu Doprava, doplnený o spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu a vlastné zdroje NDS. Stavebné kapacity sú dostačujúce a ešte nejaký čas bude dopyt silnejší ako ponuka.

Celý proces výstavby prebieha pod veľkou spoločenskou kontrolou. Ak by stavebné firmy išli cestou neželaných „dohôd“, tak v konečnom dôsledku urobia zle len samy sebe. A čo sa týka cien, tie nemajú byť ani prehnané, ani „polovičné“, ale reálne a zdravé.

Len ambícia?

Keďže základom financovania sú európske zdroje, dôležitá bude aj perfektná komunikácia s Európskou komisiou. Tú musíme presvedčiť, že procesy u nás sú transparentné a v súlade s európskou legislatívou, že náklady, ktoré vynaložíme, sú oprávnené, že realizácia stavieb, na ktoré tieto zdroje chceme použiť, je v súlade s európskou politikou.

Nebude to ľahké. No ľudia z Európskej komisie mi nedávno potvrdili, že tento vzájomný proces je v súčasnosti na veľmi kvalitnej úrovni, čoho výsledkom je napríklad aj schválenie financovania úseku Turany – Hubová, čo pokladám za veľký úspech. Zároveň sú v plnom prúde aj rokovania s Európskou komisiou o novom operačnom programe Doprava.

Argument opozície je, že ambícia bola aj v minulosti, ale nenaplnila sa. Dajme z diaľnic aspoň trochu politiku preč a odpočet robme až v roku 2016, vtedy už bude opodstatnený.

Autor je generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline

Podrobne monitorujeme:

PPP, výstavba a prevádzka diaľnic

Diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku, výstavba a prevádzka