Nezávislý? Od čoho?

Ako sa dobré veci dajú presadzovať zlými prostriedkami, ukázala Dzurindova vláda pri výstavbe Kie: stavalo sa bez stavebného povolenia a na cudzom. Ficova vláda je prefíkanejšia. Schválila si zákon, ktorý umožňuje vydávať stavebné povolenia na vybrané úseky diaľnic bez toho, aby štátna diaľničná spoločnosť preukázala vlastníctvo k pozemkom.

Hoci opozícia zákon napadla a požiadala Ústavný súd, aby­­ do rozhodnutia o veci samej pozastavil účinnosť sporných paragrafov, nestalo sa. Súd totiž ešte nerozhodol, či sa jej podnetom bude vôbec zaoberať. Príčinu sme sa od hovorcu súdu dozvedeli včera: „Ešte stále sa zabezpečujú podklady na rozhodnutie vo veci v súvislosti s predbežným prerokovaním.“ Sudca spravodajca teda od 16. januára 2008 skúma, či uplatňovanie napadnutých paragrafov zákona o urých­lení výstavby diaľnic môže ohroziť základné práva a slobody, môže spôsobiť značnú hospodársku škodu alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Ak štát môže stavať na súkromných pozemkoch cesty, čo iné to môže byť ako ohrozenie základných práv a slobôd? Ak preto ľudia môžu prísť o domy, čo iné hrozí, ak nie značná hospodárska škoda či iný vážny nenapraviteľný následok? Keď k tomu pridáme, že ide o majetok a práva tisícok ľudí, čím urgentnejším sa zaoberá sudca-spravodajca, že ani za sedem mesiacov nemá pokope podklady? Ústavný súd v stanovisku pripomenul, že je „nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti a nemá pri ko­­na­niach podľa článku 125 Ústavy SR stanovenú lehotu“. No zákon o Ústavnom súde hovorí, že: „pri prerokúvaní návrhov sa Ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom mu došli, ak vec, ktorej sa niektorý návrh týka, považuje za naliehavú“. A že: o návrhu na pozastavenie účinnosti sporných paragrafov rozhodne „bez zbytočného odkladu“. Ak súd danú vec nevníma ako naliehavú, prestáva byť och­ran­com ústavnosti. Stáva sa ochrancom vlády.