Nízke ceny tlačia k zákazke Váhostav

Štát má vysvetliť, prečo spomedzi podobne vysokých ponúk na diaľnicu vyhadzuje aj pre nízku cenu, myslí si analytik. Zákazku pritom štát ponúkol štvrtému v poradí – Váhostavu.

Bratislava - Váhostav má bližšie k zákazke na výstavbu 15­kilometrového úseku diaľnice D1 medzi Hubovou a Ivachnovou aj vďaka nižším cenám jeho konkurentov.

Zmluvu na túto diaľnicu totiž Váhostavu, ktorý ju chcel postaviť za štvrtú najnižšiu cenu, ponúkla Národná diaľničná spoločnosť (NDS) po tom, ako najlacnejšiu ponuku od firmy Hant vyradila pre neobvykle nízku cenu.

Vlády

Ako súťažili D1

• Prvá vláda Roberta Fica zabalila 150 kilometrov diaľnic vrátane časti R1 do projektov PPP,
• ich cenu vysúťažila na vyše 20 miliárd eur, v tej je aj 30­ročná údržba, prevádzka.
• Vláda Ivety Radičovej zrušila PPP diaľnice, ktoré sa ešte nestihli rozbehnúť, asi v dĺžke 100 kilometrov, začala úseky nanovo súťažiť
  firmy predkladali ponuky asi o polovicu lacnejšie, než boli štátne odhady a než firmy núkali len za stavbu´v tendroch na PPP diaľnice

Druhá vláda Roberta Fica

• dobiehajú rozbehnuté tendre,
• na výstavbu tunela Višňové štát vybral Skansku, ktorá ponúkla 338 miliónov eur, štát čakal 896 miliónov eur,
• v súťaži o úsek Svrčinovec – Skalité firmy podliezli cenou expertízy iba o desatinu
• v tendri o úsek Hubová – Ivachnová štát vyberá za víťaza Váhostav, ktorý mal štvrtú najnižšiu ponuku.

„Vylúčili nás pre nízku cenu. Pripravujeme žiadosť o nápravu,“ vraví zástupkyňa Hantu Miriam Bayerová.

Napadnú aj maličkosti

Hant sa pridá ku košickým Inžinierskym stavbám. Tie predložili druhú najlacnejšiu ponuku a takisto ich vyradili.

Inžinierske stavby sa k dôvodom vylúčenia stále nevyjadrujú. Zrejme to však tiež je nízka cena.

Keď totiž prvýkrát diaľničiari vyradili pre nízku cenu firmu Hant, vrátil ju Úrad pre verejné obstarávanie naspäť do súťaže s tým, že sa mali rovnako poctivo pýtať na nízku cenu aj ďalších v tendri.

Vylúčenie, ktoré má dôvetok: pre nízku cenu, však ako dôvod neobstojí. „Ak má obstarávateľ pochybnosti o schopnosti realizovať dielo na základe predloženej ponuky, môže voliť aj iné prostriedky na zabezpečenie jeho realizácie, napríklad bankovú záruku či zádržné, vysvetľuje Pavel Nechala, právnik, ktorý spolupracuje s Transparency International.

V kuloároch sa objavili informácie, že diaľničiari si vybrali Váhostav, lebo predložil najkvalitnejší projekt. Ani s týmto by však právne neuspeli, myslí si Nechala.

Ak totiž chceli hodnotiť kvalitu, mali to povedať dopredu, vymenovať konkrétne kritériá a priradiť dôležitosť, aká sa na ne bude klásť pri hodnotení. Namiesto toho sa v oznámení o obstarávaní spomína iba kritérium „najnižšia cena“.

Tretiu najlacnejšiu ponuku na výstavbu tohto úseku vyradili pred pár týždňami, predložila ju spoločnosť Dúha. Jej majiteľ, podnikateľ Miroslav Remeta, ktorý chcel kúpiť Novácke chemicke závody, považuje verdikt diaľničiarov za precedens.

„Boli sme vylúčení pre malé technické nezrovnalosti, ktoré podľa nás neboli dôvodom na vylúčenie. Akceptujeme to a v budúcnosti sa budeme podľa toho správať a namietať, ak budeme mať pocit, že niekto použil hoci aj malé zmeny,“ hovorí Remeta.

Rozdiel bol minimálny

NDS sa k zákazke nevyjadruje, kým nie je uzavretá. Podobne tak ministerstvo dopravy. V komisii, ktorá vyberala Váhostav, boli podľa informácií SME zastúpení aj ľudia z rezortu dopravy.

Štát by mal svoje rozhodnutie jasne vysvetliť v podrobnej analýze, upozorňuje Peter Goliaš, analytik inštitútu INEKO.

„Vylúčenie ponúk z dôvodu, že boli lacnejšie, pričom rozdiel oproti cene víťazného uchádzača nie je zásadný, totiž vyvoláva podozrenia z neféroveho prístupu a nehospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami,“ povedal Goliaš.

Váhostav núka diaľnicu za 227 miliónov eur, najlacnejší Hant o 20 miliónov lacnejšie.

Podobne troch lacnejších diaľničiari vyradili v tendri o elektronické mýto. Vtedy bol rozdiel medzi najlacnejšou a najdrahšou ponukou asi 200 miliónov eur.