Nultý obchvat možno financovať aj z eurofondov, tvrdí kraj

Bratislava - Nultý obchvat Bratislavy by bolo podľa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) možné čiastočne financovať z prostriedkov Európskej únie. Ako pre agentúru SITA povedal podpredseda BSK Gabriel Agárdy, bolo by to možné v rámci projektu CETC (Stredoeurópsky dopravný koridor), ktorý má spojiť Baltik na severe a Jadranské more na juhu. "Kraj očakáva, že pri revízii TEN-T koridorov v rokoch 2009 až 2010 sa dostane projekt CETC do TEN-T koridorov. Pri otvorení projektu sa môžu získať financie na nultý obchvat Bratislavy, teda na výstavbu diaľnice D4. Schválený päťdesiat kilometrov dlhý obchvat by mal prechádzať okolo Vajnôr," vysvetlil. Pôvodná trasa návrhu CETC je podľa neho de facto otvorením tunela Sitiny hotová a užívateľná. "U nás končí rusoveckým priechodom štátnych hraníc, mala by pokračovať v Maďarsku dokončením M15 až po diaľnicu Györ - Hegyeshalom - Viedeň, neskôr na Szombathely - Rédics - Varašdin - Záhreb až k Jadranskému moru," spresnil Agárdy.

K navrhovanej trase sa podľa neho staval Juhomoravský kraj negatívne a presadzovali trasu z Brna cez Mikulov na Viedeň s pokračovaním na Graz až do Záhrebu. "Výstavbu úseku Brno - Mikulov - Viedeň schválila česká vláda v stredu. Nemá však význam robiť si konkurenciu, nakoľko z rakúskej strany sa už intenzívne stavia," konštatoval. BSK preto podľa neho navrhol, aby obe trasy boli diverzifikované, teda aby boli realizované obe a vzájomne si nekonkurovali. "Kraj zastáva názor, že medzi štyrmi najznámejšími projektmi Baltské more a Jadranské more už dochádza k fúziám a bude musieť vzniknúť kompromisný projekt," doplnil podpredseda kraja.

Riadiaci výbor iniciatívy CETC, ktorý zasadal vo štvrtok a dnes v Bratislave, a ktorého je aj BSK členom, má podľa Agárdyho niekoľko pozitívnych výstupov. Všetci členovia výboru súhlasili napríklad s tým, aby bola trasa Brno - Mikulov - Viedeň zaradená do koridoru CETC. Súhlasili aj s tým, že sa CETC s propagačným projektom kampane a popularizujúcej konferencie v belgickom Bruseli obráti na Višegrádsky fond. "Hodnota tohto propagačného projektu je približne 80- až 90-tisíc eur. Višegrádsky fond by mohol poskytnúť polovičnú čiastku z tejto sumy, druhú polovicu by zaplatila CETC," spresnil. Koncom augusta sa podľa Agárdyho stretne pracovná skupina riadiaceho výboru CETC, aby sfinalizovala projekt na Višegrádsky fond. Výbor bude opäť zasadať v decembri v Senci, kde už budú podľa neho známe výsledky rozhodovacieho procesu Višegrádskeho fondu. Agárdy dodal, že CETC na vstup do iniciatívy osloví aj Južnú Moravu, Slovinsko a región Záhrebu.

Iniciátormi zoskupenia CETC boli región Skane zo Švédska a tri západné vojvodstvá z Poľska. Súčasťou iniciatívy je 12 regiónov: Bratislavský a Trnavský samosprávny kraj zo Slovenska, Královohradecký kraj z Českej republiky, maďarská Župa Vas a Župa Zala, poľské Dolnosliezske, Lubuské a Západopomoranské vojvodstvá a švédsky Región Skane. Chorvátska Varaždínska a Záhrebská župa, maďarská Župa Győr-Moson-Sopron sú zatiaľ len pozorovateľmi, zúčastňujú sa zasadnutí riadiaceho výboru CETC a podporujú projekt.