Nultý okruh Bratislavy možno v rokoch 2010 až 2014

Okruh hlavného mesta Bratislava by mal byť jednou z priorít v rámci dopravnej infraštruktúry najbližšieho obdobia. Na štvrtkom spoločnom stretnutí sa na tom zhodli minister dopravy Ľubomír Vážny a predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Vladimír Bajan. Našou ambíciou je, aby severojužný koridor medzi Švédskom až k Čiernemu moru neobišiel Bratislavu. Európa totiž hľadá aj iné riešenia, napríklad prepojenie Brna a Viedne, čo by obišlo Bratislavu, skonštatoval Bajan.

Podľa jeho slov je výstavbe nultého okruhu hlavného mesta označeného ako diaľnica D4 naklonený aj minister. Sú aj iné varianty, ale najreálnejším je práve budúca diaľnica D4, povedal bratislavský župan s tým, že práve tento variant by sa dal urobiť čo najskôr. Budeme radi, ak to bude medzi rokom 2010 až 2014, komentoval.

Keďže existujú úvahy o vyňatí Bratislavy z dopravného koridoru medzi severom a juhom, podľa Bajana bude veľmi dôležité rokovanie s maďarskými županmi a časťou poľských županov, ktorých by sa to mohlo dotýkať. Budeme rokovať, aby ten ťah, ktorý by sme radi urobili, teda od Varšavy smerom na juh, neobišiel Slovensko. Český severojužný ťah by pre nás znamenal dosť problém, dodal Bajan. Okrem nultého okruhu Bratislavy, ktorý prechádza okolo Vajnor s napojením na rakúsku diaľnicu, je podľa bratislavského župana v hre a obchvat v okolí Pezinka s napojením na Senec. Existuje tiež kompromisná úvaha, že by sa mala rozšíriť diaľnica D1 medzi Sencom a Bratislavou na šesť pruhov. Ak by sa podarilo urobiť rýchlostnú cestu od Senca cez Podunajské Biskupice na most okolo Slovnaftu, ktorá by odtiahla časť tranzitu mimo Bratislavy, ušetrila by sa časť peňazí na šesťprúdovú diaľnicu a splnilo by to porovnateľný účel, vysvetlil Bajan.

Aj keď vláda prezentovala, že jej prioritou bude výstavba diaľnice D1 po Košice, župan BSK sa neobáva, že by všetky peniaze išli na spomínanú diaľnicu. Problém nestojí tak, či dáme peniaze na obchvat, alebo na diaľnicu do Košíc, pretože rokujeme s ďalšími fondmi v rámci Európskej únie, ktoré by mohli projekt dofinancovať, dodal Bajan. Zároveň dodal, že momentálne sa robia prepočty súvisiace s tunelom pod Karpatmi. Veľmi nahrubo povedané, nultý okruh v najjednoduchšej podobe by znamenal asi 800 mil. eur až 1 mld. eur, uzavrel Bajan s tým, že na výstavbu okruhu predpokladá minister dopravy výraznú participáciu hlavne z externých zdrojov.

Bajan a minister Vážny na svojom štvrtkovom stretnutí hovorili aj o ďalších projektoch, ktoré má BSK v zásobníku. Podľa župana ide najmä o projekty v oblasti Senca a Stupavy. Hovorili tiež o situácii okolo letiska, či postupu reformy verejnej správy.