O koľko rýchlejší budete po dostavbe D1? Čo nás čaká na cestách?

Stavba hlavnej dopravnej tepny mešká. Prečítajte si, čo nás čaká na cestách v blízkom čase.

1. Pribudne 6 kilometrov, a to nie na D1

Keď dnes idete autom po rozostavanej D1 z Bratislavy do Košíc, trvá táto cesta v priemere štyri hodiny aj 50 minút. Hovoria to merania Výskumného ústavu dopravného v Žiline.

Od tohto času sa môžete odchýliť v závislosti od toho, či idete počas špičky a či na vstupoch a výjazdoch veľkých miest, ako sú Žilina či Martin, na nedokončenej časti D1 narazíte na kolóny.

Tento rok sa čas prejazdu medzi metropolami mal skrátiť. Vodičom mala byť totiž od júla k dispozícii deväťkilometrová časť diaľnice pri Levoči a najneskôr do konca roka sa plánovalo dokončenie takmer 17 kilometrov pri Martine. Nič z toho nebude.

„Tento rok plánujeme dať do prevádzky úsek rýchlostnej cesty R2 Žiar nad Hronom, obchvat,“ povedal hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Michal Fúrik.

Štátna firma, ktorá spravuje hlavné ťahy cez Slovensko v podobe diaľnic a rýchlostných ciest, strihanie pásky na takmer 26 kilometroch D1 oddialila na budúci rok pre žiadosti stavbárov.

Obe spomínané cesty sa stavajú s účasťou spoločnosti Váhostav, ktorá sa odvoláva na neočakávané záplavy či geologické podložie ciest.

„Žiadosť o predĺženie termínu výstavby posudzujú Národná diaľničná spoločnosť a štátny dozor,“ povedal hovorca Váhostavu Tomáš Halán.

Motoristi si tak prejazd Slovenskom neskrátia podľa plánov a obyvatelia miest a obcí tiež nemôžu rátať s odklonom dopravy.

Cesta pri Levoči je nebezpečná hlavne keď nasneží, nedostavaná časť pri Martine je zasa chýbajúci obchvat Martina, vysvetľuje bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák. Cesta na východ tak bude ďalej viesť cez menšie obce, ako sú Sučany.

Práve obchvaty veľkých miest sú stavby, na ktoré by sa mal štát najviac zameriavať. Dobrou správou preto je, že do prevádzky sa spustí, síce krátky, ale predsa, obchvat Žiaru nad Hronom.

„Viem to podľa toho, že keď sme kedysi odklonili dopravu napríklad z Považskej Bystrice, tak bolo množstvo telefonátov a ďakovných listov,“ hovorí Čermák.

Každý mesiac, keď je nový kus diaľnice k dispozícii verejnosti, sa tak ráta.

Budúci rok by pre meškania mal byť bohatý na politikmi obľúbené strihanie pásky. Pôvodne sa plánovalo, že do prevádzky pribudne v roku 2015 niečo cez 20 kilometrov pohodlných ciest.

Ak sa tento predpoklad dodrží a k nemu pribudnú kilometre, ktoré mali byť hotové tento rok, budú sa napokon pásky strihať dokopy na 46,1 kilometra D1.

2. Niečo predsa rozhýbali

Dobrou správou je, že na D1 sa konečne rozhýbali kľúčové úseky.
Ide najmä o tunel Višňové pri Žiline, ktorý sa v júni začal stavať po takmer troch rokoch, odkedy štát spustil súťaž o jeho stavbára. Zákazka v hodnote stámiliónov eur prilákala viacerých a narazila aj na množstvo námietok počas verejného obstarávania.

Štát teraz verí, že konzorcium talianskej firmy Impregilo a tunajšej Dúhy z portfólia podnikateľa Miroslava Remetu objednávku splní do konca roku 2019.

Takýto termín si štát stanovil aj na ďalší kľúčový úsek D1, časť Turany – Hubová pri Ružomberku.

Vyhliadky na splnenie tohto termínu sú však chabé. Úsek je dlhodobo tŕňom v oku ekológov, ktorí štátu vyčítajú, že jeho stavbou príliš zareže do chránenej prírody Fatry. Ministerstvo dopravy teraz prišlo s novou koncepciou, ktorá má ekológom vyhovieť tým, že pridáva kilometre, ktoré bude diaľnica viesť popod zem, cez tunel. Odborníci však neveria, že vytuningovaný projekt ekológov upokojí. Ich názor pritom berú veľmi vážne v Bruseli.

„Osobne si myslím, že tento úsek bude ešte predmetom všeobecnej odbornej diskusie,“ uvažuje Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Čermák vidí túto časť D1 ako realitu v rokoch 2020 až 2022.

Na D1 do Košíc ešte stále chýba aj obchvat Prešova. Teraz je už známe aspoň to, kedy sa spustí súťaž, o to, ktorý zo stavbárov ho postaví.

Šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Milan Gajdoš chce súťaž spustiť v poslednom kvartáli tohto roka. Necelých osem kilometrov južného obchvatu Prešova by sa tak malo začať stavať na budúci rok a vodičom by bol podľa štátnych predstáv k dispozícii v roku 2019. To už by mal byť realitou aj dnes ešte iba nakreslený úsek za Košicami medzi Budimírom a Bidovcami.

3. Kadiaľ ísť do Košíc

Bežným šoférom či majiteľom dopravných firiem sa pri nedostavanej D1 stále oplatí premýšľať nad tým, kadiaľ zdolať trasu medzi metropolami. Kajánek hovorí o viacerých variantoch, ale žiadny nie je zárukou časovej úspory.

Ak by ste sa vybrali z Bratislavy po R1 až po Zvolen a ďalej po cestách prvej triedy cez Detvu, Rožňavu a Moldavu do Košíc, prejdete cestu o 50 kilometrov kratšiu, než je hlavná tepna v podobe D1. Časovo môžete ušetriť asi 20 minút, ale platí to, ak napríklad nechytíte dopravnú špičku pri Detve, vysvetľuje Kajánek.

Táto cesta by sa pritom v dohľadnom čase mohla ešte urýchliť. Štát práve rozostaval dva úseky cesty R2 za Zvolenom. Dokopy tak v roku 2016 chce mať postavených takmer 20 nových rýchlostných kilometrov od Zvolena na východ.

Ďalšou alternatívou k D1 je cesta po diaľnici našich južných susedov. „Cesta cez Maďarsko po M3 a M1 má 460 kilometrov a čas je zhruba rovnaký ako pri D1,“ povedal Kajánek. Uvažoval by ešte o alternatíve: vyraziť z Bratislavy na R1 a z Banskej Bystrice sa dostať na rozostavanú D1 cez Donovaly. Šoféri sa tak vyhnú prípadným žilinským či martinským kolónam. „Priemerný čas tejto alternatívy je štyri hodiny aj 45 minút v dobrých klimatických podmienkach,“ hovorí Kajánek a pripomína, že v zime sa cez Donovaly radšej púšťať netreba.

4. Kii chýba diaľnica pri Žiline

Medzitým sa rozpracúva predstava plynulej cesty od Žiliny na poľské hranice. Niektoré jej časti zvykne ako chýbajúce spomínať napríklad žilinská Kia.

„Najviac by nás, samozrejme, potešilo, keby boli dobudované chýbajúce úseky diaľnic D1 a D3, ktoré sa nachádzajú na území Žilinského kraja. Chýbajúca diaľnica D3 nám často komplikuje včasnú dodávku komponentov od našich dodávateľov z Poľska a Českej republiky,“ vysvetľuje hovorca automobilky Jozef Bačé. V lete sa začal oficiálne stavať štvorkilometrový obchvat Žiliny, ktorý je súčasťou D3.

Jej krátky úsek pri hraniciach s Poľskom v polovičnom profile, čiže každým smerom jeden pruh, sa tiež blíži pomaly k tomu, aby ho v roku 2016 mohli užívať šoféri.

Rôznym jednotlivcom či firmám chýbajú viac či menej rôzne úseky hlavných ťahov.

Slovnaft zvykol spomínať rýchlostnú cestu R7. Na jej časť v smere z Bratislavy na Dunajskú Stredu tiež štát myslí vo svojich plánoch. Zatiaľ sú v štádiu, keď sa ešte len podpisuje zmluva s poradcom pri výstavbe.