Obchvat Bratislavy môžu zbrzdiť námietky

Štát môže konzorciu okolo spoločnosti Cintra platiť za bratislavský obchvat ročne takmer 57 miliónov eur.

BRATISLAVA. Začiatok výstavby bratislavského obchvatu cez súkromné peniaze môžu zbrdziť námietky firiem, ktoré v tendri na jeho výstavbu neuspeli. Po vyhodnotení súťaže im začala plynúť lehota, počas ktorej sa môžu odvolať na Úrad pre verejné obstarávanie. Konečný termín by mal uplynúť v priebehu budúceho týždňa.

Ak by firmy námietky podali, celý proces spustenia výstavby obchvatu Bratislavy s priľahlou rýchlostnou cestou R7 v smere na Dunajskú Stredu by sa mohol pribrzdiť. V praxi by to znamenalo, že o výstavbe tohto obchvatu by nerozhodovala súčasná vláda Roberta Fica, ale až nová.

"Do dnešného dňa nebola jediná námietka. Nikoho sme ani nevylúčili. Ak by to teraz niekto urobil, brali by sme to ako akési vybavovanie si ich účtov v rámci globálneho ekonomického sveta. Ak, samozrejme, prídu námietky, budeme rešpektovať zákon," konštatoval štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček zo Smeru.

Smeruje k Španielom

Námietky môžu podať tri konzorciá. Najväčší záujem o možné námietky môže mať francúzska spoločnosť Vinci, ktorá v súťaži neuspela ako prvá. Tá ponúkla ročnú splátku na úrovni 69,01 milióna eur. Tretí skončil Hochtief a až za ním konzorcium okolo spoločnosti Strabag.

Výstavba bratislavského obchvatu a priľahlej rýchlostnej cesty R7 smeruje ku konzorciu okolo španielskej firmy Cintra. Rezort dopravy sa vo výsledku rozhodol práve pre túto spoločnosť. Tá v súťaži ponúkla spomedzi všetkých uchádzačov najlepšiu ponuku. V prípade, že uspeje, štát jej bude platiť takmer 57 miliónov eur ročne. Za 30 rokov jej tak štát zaplatí približne 1,7 miliardy eur.

"Vyhodnotili sme túto najlacnejšiu ponuku za platnú, splnili všetky náležitosti a označili sme spoločnosť Cintra za víťaza súťaže," konštatoval Stromček.

Konzorcium sľubuje, že obchvat postaví za 4,25 roka. V prípade začiatku výstavby autostrády na jar, dokončiť by sa mohla v roku 2020.

V najbližších dňoch chce rezort dopravy zverejniť ponuku na internete a následne zorganizovať odborný seminár, tak ako to urobilo vlani, keď tender vypísal. O ponuke podľa Stromčeka komunikuje rezort aj s ministerstvom financií. V najbližších dňoch k nej čaká stanovisko.

"Finálne slovo bude mať vláda," avizoval štátny tajomník. Tá bude musieť odobriť návrh koncesnej zmluvy a až potom sa bude môcť zmluva s víťazným uchádzačom podpísať.

Aj keď vláda výstavbu obchvatu odsúhlasí, odborníci hovoria, že problémy Bratislavy nevyrieši. Jedným z najvyťaženejších úsekov v hlavnom meste je Prístavný most, po ktorom prejde vyše 100-tisíc áut denne. Inštitút INEKO hovorí, že dodnes rezort dôveryhodne nevysvetlil dopady diaľnice na dopravu v okolí Bratislavy.

Druhý PPP projekt

V prípade, že celý projekt vláda odklepne, pôjde o druhý cestný PPP projekt v histórii Slovenska. Prvým bola výstavba rýchlostnej cesty R1 neďaleko Nitry. Ten podpisoval ešte Ľubomír Vážny, ktorý je dnes podpredsedom vlády pre investície.

Celkové stavebné náklady sa vtedy odhadovali na 880 miliónov eur, ročná splátka je 125 miliónov eur. Teda dvakrát viac, ako ponúkaná splátka pri bratislavskom obchvate.

Analytik INEKO Ján Kovalčík, ktorý viedol Inštitút stratégie na ministerstve dopravy v čase Jána Figeľa z KDH, v minulosti konštatoval, že rozdiel je v cene peňazí. Kým v tom čase si štát požičiaval za päť percentný úrok, dnes si štát požičiava za menej ako dve percentá. Rovnako to platí aj pre investorov.

Kovalčík dodáva, že na rýchlostnej ceste bol 10 percentný úrok, pričom dnes môže byť až o dve tretiny nižší.

Diaľničných PPP projektov však mohlo byť viac. Prvá Ficova vláda chcela diaľnice cez súkromné peniaze stavať aj v okolí Žiliny, či úseky diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom.

Nastupujúca vláda Ivety Radičovej však v týchto sporných projektoch nepokračovala. Analýza INEKO po spustení riadnych súťaží ukázala, že stavebné náklady sa predražili skoro o dve miliardy eur.