Obchvat Bratislavy presťahuje vtáky aj les

Štát vysvetľuje, prečo je obchvat hlavného mesta dôležitejší ako príroda. Ekológovia súhlasia s tým, že lepšie sa štvorprúdovka nakresliť nedá.

BRATISLAVA. Plánovaný obchvat síce odbremení Bratislavu od hustej premávky, ale zasiahne do chránenej prírody. K tomuto záveru dospeli úradníci, keď hľadali odpoveď na otázku, aký dopad bude mať nová štvorprúdovka na zvieratá a rastliny v mieste, kde bude stáť.

Územie, v ktorom diaľnicu vytýčili, patrí medzi tie, čo prísne monitoruje Brusel. O tom, že sa musí práve tu postaviť, ho treba presvedčiť.

Štát teda musí dokázať, že lepšia alternatíva pre výstavbu nie je a že cesta prinesie viac dobrého než zásah do prírody toho zlého.

Ministerstvo životného prostredia preto pripravilo na rokovanie vlády materiál, v ktorom zdôvodňuje, prečo si bratislavský obchvat zaslúži mať prednosť pred prírodou.

Tvrdí, že obchvat zvýši bezpečnosť v metropole, zrýchli jazdný čas či pomôže tým, ktorí sa sťahujú na bratislavské predmestia.

Obchvat

Aké sú plány

• Štát naprojektoval asi 60 km diaľnice, v nich je aj obchvat Bratislavy D4 a jeho napojenie na Dunajskú Stredu R7.
• Predpokladá sa, že stavba vyjde na 1,5 miliardy eur.
• V tomto projekte však štát spláca stavbu, na ktorú si stavbár sám požičia. Vcelku tak môže vyjsť aj na 4 miliardy eur.
• Prvé úseky majú byť k dispozícii v roku 2018.

Cesta ohrozí vtáky

Trasa, ktorú vybral štát, sa podľa ministerstva dotkne najmä chránených vtákov: bociana čierneho, haje tmavej či orliaka morského.

Diaľnica im zaberie pôdu, vystaví ich riziku kolízie s autami a hluku motorov, píše ďalej v materiáli.

Aby bol zásah do prírody čo najmenší, navrhuje ministerstvo kompenzačné opatrenia.

V praxi to znamená napríklad to, že toľko lesa, koľko sa pre výstavbu cesty vyrúbe, sa aj vysadí.

Bruselu sa vraj kompenzačné nápady pozdávajú, píše sa v dokumente.

Namiesto lesa nový les

Súhlasia aj ekológovia. „Ak by išla diaľnica severnejšie, musela by viesť cez Slovnaft, čo je nemožné, alebo v dlhšom úseku cez chránený ostrov Kopáč. Ak by išla južnejšie, zas by zasiahla oveľa viac chránené lužné lesy alebo Hrušovskú zdrž, kde sa zdržujú desaťtisíce vodných vtákov,“ vraví Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.

Dodal, že aj vybraný variant tvrdo siahne na prírodu. Víta preto kompenzačné opatrenia.

„Vysadí sa les na mieste, kde v minulosti hniezdil orliak morský. Preto je šanca, že hoci jedno hniezdisko tohto dravca zanikne, iné ako náhrada vznikne,“ opisuje Ridzoň.

Pochválil, že tentoraz sa diaľnica cez chránenú prírodu rozpracúva tak, ako sa má. V minulosti štát totiž tieto postupy riadne nedodržal pri trasovaní časti D1 pri Ružomberku medzi Turanmi a Hubovou.

Štát s ňou narazil na Brusel. Napriek výhradám ekológov sa totiž snažil pretláčať diaľnicu variantom, ktorý ochranári nepovažovali za najlepšie riešenie.