Štát podpísal zmluvu na stavbu štvorkilometrovej diaľnice. Víťaz sa k nej dostal po tom, čo najlacnejšieho vyradili zo súťaže pre účasť v karteli.
BRATISLAVA. Úsek D3 pri Žiline dlhý 4,2 kilometra postaví konzorcium stavebných firiem Eurovia, Cestné stavby Slovakia a Hochtief.
V pondelok s nimi Národná diaľničná spoločnosť podpísala zmluvu, v ktorej sa konštatuje, že tento obchvat Žiliny vyjde na 255 miliónov eur bez DPH aj s 10-percentnou rezervou. Cestu majú dokončiť v roku 2017.
Taký je výsledok súťaže, ktorú štátna diaľničná vyhlásila ešte v roku 2013. Najlacnejšie v ňom pritom nebolo spomínané konzorcium, ale spoločnosť Skanska, ktorá núkala obchvat postaviť za 190 miliónov eur bez DPH.
Diaľničiari ju zo súťaže vyradili po tom, ako Najvyšší súd koncom minulého roka skonštatoval, že Skanska podobne ako ďalších 5 stavebných firiem, sa pred deviatimi rokmi zúčastnila na karteli keď si s ostatnými dohadovala cenové ponuky v tendri na výstavbu časti D1 medzi Mengusovcami a Jánovcami.
Stavebná firma pôvodom zo Švédska sa proti vylúčeniu síce ohradila na Úrade pre verejné obstarávanie, napokon ale údajne svoju námietku stiahla. Tak sa stalo, že cesta zostala voľná pre konzorcium okolo Eurovie.
O čo sa hrá a kde je problém
Podobne tak bude zrejme bližšie k podpisu aj časť južnej rýchlocesty R2 Zvolen, východ - Pstruša.
Aj tu prišla s najnižšou ponukou znejúcou na 74 miliónov eur práve Skanska. Rovnako ako v prípade spomínanej D3, stiahla námietky proti svojmu vylúčeniu za účasť v karteli.
Druhá najlacnejšia v tendri je skupina stavbárov: Corsan-Corviam a Chemkostav. Hneď za nimi je to isté konzorcium ako pri stavbe žilinského obchvatu okolo Eurovie.
Národná diaľničná spoločnosť sa pritom rozhodla účastníkov kartelu vylúčiť zo súťaží bez toho, aby počkala na koniec správneho konania, ktoré v tejto veci vedie Úrad pre verejné obstarávanie.
Ten teraz rieši, či majú byť stavbári usvedčení z kartelu vymazaní z registra firiem, ktoré môžu súťažiť.
S odpoveďou na túto otázku to vôbec nie je jednoduché a ani právnici sa nezhodnú, čo znamená kartel spred deviatich rokoch pre jeho účastníkov v aktuálnych tendroch.
Dnes platí, že do tendrov nemôžu ísť tí, o ktorých sa v posledných troch rokoch rozhodlo, že sa spojili v karteli.
Partner advokátskej kancelárie Maple & Fish Viliam Karas už dávnejšie tvrdí, že táto dnešná úprava sa netýka kartelov spred júla roku 2008.
Pre ne má platiť, že súťažiť nemôže ten, kto sa za posledných päť rokov zúčastnil kartelu. Pri 9 rokov starom karteli je to už dávno pasé.
Existuje ale aj právny názor, podľa ktorého aj staršiu verziu zákona treba vykladať tak, že 5-ročný zákaz účasti v tendroch začína plynúť odvtedy, kedy je rozhodnutie súdu právoplatné.
Myslí si to partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Andrej Leontiev. Hovorí, že aj znenie staršej verzie zákona vychádzalo z toho, že zákaz účasti na tendroch začne plynúť od právoplatného rozhodnutia súdu.
Kartelu sa okrem Skansky mali zúčastniť aj firmy Doprastav, Inžinierske stavby, Mota-Engil, Strabag a Betamont, ktoré by sa mali vyskladať na 45-miliónovú pokutu za kartel. Zatiaľ údajne svoju časť zaplatila iba Skanska a Inžinierske stavby.
Stavbári zrejme stále veria, že štát by mal zákon vykladať tak, že ich z tendrov vyraďovať nemajú. Celú vec teraz rieši na ich podnet aj Ústavný súd.
Kým sa veci pohnú a Úrad pre verejné obstarávanie nevydá svoje stanovisko, môžu si zrejme štátni obstarávatelia vykladať zákony po svojom.
Problém to znamená aktuálne aj pre Doprastav pri jeho plánoch stavať časť D1 pri Žiline s náročným tunelom Višňové. Aj ten chcela síce najlacnejšie stavať Skanska, v spolupráci so Strabagom, no vylúčili zo súťaže. Nebolo to pre kartel.
Ten sa stal dôvodom pre vylúčenie druhej najlacnejšej ponuky od konzorcia Doprastav, Metrostav a Marti Contractors. Úrad pre verejné obstarávanie by mal mať na stole námietku proti vylúčeniu kartelistu a teda aj celého konzorcia.
Na zákazku tak siaha spoločnosť Impregilo a firma Dúha vo vlastníctve podnikateľa Miroslava Remetu, ktorý chcel svojho času kúpiť Novácke chemické závody. Za úsek s tunelom pýtajú 408 miliónov eur. Ponuka od Skansky a Strabagu znela na 338 miliónov eur a druhá najlacnejšia vychádzala o vyše 40 miliónov eur drahšie.
Diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku, výstavba a prevádzka
Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018
Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017
Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov...
Štát začína s výkupom pozemkov pod mega investíciou Bosch i keď stále nie je definitívne potvrdená....
Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...
V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...
Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...
Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...
VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...
Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...
Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...
Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.
Daniel Šmíd je lektor etikety, ktorý vám vysvetlí, ako správne telefonovať.
Chlapcom chýbajú mužské vzory, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia príčina rozvodov nikoho neprekvapí.
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov pozemkov. Parlament jej veto prelomil bez väčšieho zaváhania.
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Martine Peter Durný potvrdil, že pozemky pod stavbou stále nie sú vysporiadané. Tvrdí, že bezodplatné vyvlastnenie pozemkov nebolo realizovateľné.
Ministerstvo chce začať so sanáciou ešte tento rok.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu sa zatiaľ nerozhodol, aké stanovisko zaujme v prípade vyvlastnenia Machnáča, kde sa predtým stotožnil so zastavením konania. Toto rozhodnutie označila generálna prokuratúra za...
Aktivisti tvrdia, že vstupom generálnej prokuratúry do procesu opäť svitla nádej na záchranu budovy.
Podľa odborníkov malo k sanácii prísť už dávno.
Liečebný dom v Trenčianskych Tepliciach chce zachrániť neziskovka.
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov...
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Martine Peter Durný potvrdil, že pozemky pod stavbou stále nie sú...
Ministerstvo chce začať so sanáciou ešte tento rok.