Objav alebo diaľnica?

Dlho očakávaná výstavba diaľnice zo Žiliny do Poľska sa komplikuje. V obci Čierne treba obísť vzácnu archeologickú lokalitu zo 16. až 17. storočia, v Čadci zas vyhovieť podmienkam majiteľov rodinných domov, ktoré treba zbúrať.

Úsek diaľnice v Čiernom, už pripravený na výstavbu, presne kopíruje líniu asi pol druha kilometra dlhého stredovekého obranného systému Valy. Obec preto chce, aby diaľnica toto miesto obišla. „Nachádzame sa na pomedzí Slovenska, Česka a Poľska. Archeologickú lokalitu chceme zachovať, zveľadiť a ponúknuť ako turistickú atrakciu. Našich ľudí by konečne mohol živiť aj cestovný ruch,“ predstavuje si Pavol Gomola, starosta Čierneho.

Pripúšťa, že obec spravila v minulosti chybu. Samozrejme, vyberalo sa z viacerých variantov smerovania diaľnice, ak však mala ísť ľuďom popri domoch, tí sa hneď vzbúrili. Vybral sa preto úsek mimo zastavaného územia. „Ani my sami sme v tom čase nevedeli, akú vzácnosť máme,“ pokračuje starosta. Obec preto navrhuje, aby diaľnica išla svahom pod Valmi – na pilótach.

Gomola si uvedomuje, že toto riešenie diaľnicu predraží, „no rozhodne to nebudú zbytočne vyhodené peniaze“.

„Lokalita Valy v Čiernom je naozaj unikátna, zatiaľ minimálne na Slovensku,“ potvrdil Peter Bednár, vedúci výskumu Archeologického ústavu SAV v Nitre. Vraj bola známa už dávnejšie, zachytávali ju aj staré mapy, ale doteraz sa jej nevenovala väčšia pozornosť. A ako dodal: „Táto pamiatka si zaslúži, aby sa zachránila a sprístupnila pre turistov.“

V Čiernom sa nachádzajú pozostatky pevnostného systému Jablunkovského priesmyku, vybudovaného v stredoveku Tešínskym kniežatstvom na obranu Sliezska pred nájazdmi Tatárov a neskôr Turkov. Hlavná pevnosť, takzvané Šance, bola postavená v Mostoch u Jablunkova v Českej republike.

Pozostatky valov – umelo budovaných prekážok z hliny a kamenia, s ďalšími menšími pevnosťami sa tiahnu na naše i poľské územie. Odhaduje sa, že kedysi mali dĺžku až 35 kilometrov. Diaľnica D 3 Svrčinovec – Skalité by mala viesť práve jedenapolkilometrovým úsekom valov v Čiernom.

Tadiaľto diaľnica nepovedie

Na základe podnetu obce Čierne a následného konštatovania archeologického ústavu spracúva pamiatkový úrad návrh pre ministerstvo kultúry na vyhlásenie tejto lokality za národnú kultúrnu pamiatku. A nie je podstatné, či a kedy sa tak stane.

„Od momentu, keď ministerstvo dostane náš návrh a začne v tejto veci správne konanie, sa na túto archeologickú lokalitu vzťahuje režim ochrany, ako keby už kultúrnou pamiatkou bola,“ povedal Slavomír Katkin, námestník generálnej riaditeľky Pamiatkového úradu SR. Je podľa neho prirodzené, že „pamiatkový úrad by nenavrhoval a ministerstvo kultúry by nevyhlasovalo za národnú kultúrnu pamiatku archeologickú lokalitu, ktorá by bola následne zničená diaľnicou.“

Podľa Marcela Jánošíka, hovorcu Národnej diaľničnej spoločnosti, je príprava diaľnice D 3 Svrčinovec – Skalité v stave spracovania dokumentácie už pre vydanie stavebného povolenia. Prípadné vyhľadávanie novej trasy by znamenalo vrátenie celého procesu investičnej prípravy na samý začiatok.

Okrem zdržania samotnej výstavby, ktorá je naplánovaná na roky 2009 až 2011, by bolo zbytočne vynaložených aj približne dvesto miliónov korún, ktoré už pohltili prípravné práce. „Odkloniť trasu diaľnice v oblasti archeologickej lokality na úseku asi troch kilometrov je prakticky nemožné,“ hovorí Jánošík. Podľa poslednej dohody s archeológmi sa však v súčasnosti preveruje možnosť mierneho posunu trasy tak, aby sa minimalizoval dotyk diaľnice s uvedenou lokalitou.

Sťahovanie len za trhové ceny

Diaľnica do Poľska naráža na problémy aj v Čadci. Majitelia približne 25 rodinných domov od Bukova až po Podzávoz namietajú práve začaté územné konanie. Ľudia, ktorí sa budú musieť odsťahovať, požadujú dom za dom alebo finančné odškodnenie na úrovni trhových cien nehnuteľností, pričom sa obávajú, že ich nároky nebudú splnené. S diaľnicou nesúhlasia ani tí, čo by tam mali zostať. Z jednej strany by im kus pozemkov zobrala diaľnica, z druhej preložená miestna komunikácia.

Obyvatelia dotknutej oblasti vinia vedenie mesta z nečinnosti. Nový čadčiansky primátor Jozef Vražel ich síce chápe, ale pripomína, že o tomto variante bolo rozhodnuté už v roku 2003: „Mestské zastupiteľstvo dalo predchodcovi Národnej diaľničnej spoločnosti plnú moc rozhodnúť o konečnom variante dokonca už v roku 2001.“

Všetko, čo môže pre nich mesto urobiť, je – pripraviť nové stavebné pozemky buď na výstavbu rodinných, alebo obytných domov, ktorú zaplatí investor. Ani Národná diaľničná spoločnosť ešte nepozná presný počet rodinných domov, ktoré budú zbúrané z dôvodu výstavbe diaľnice D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec.

„Keďže ešte nebol spracovaný podrobný inžiniersko-geologický prieskum, máme len predbežné informácie. Podľa dokumentácie pre územné rozhodnutie by malo ísť asi o pätnásť rodinných domov a osem ďalších objektov,“ uvádza Jánošík. Majiteľov ubezpečuje, že „dostanú finančné kompenzácie vo výške trhovej ceny demolovaných nehnuteľností“.

Podľa Jánošíka aj výber trasy pre úsek čadčianskej diaľnice prešiel komplikovaným procesom a vyjadrovali sa k nemu všetky zainteresované organizácie, vrátane mesta. V prospech terajšieho variantu nakoniec rozhodla skutočnosť, že spevňovací múr pre diaľnicu zároveň spevní aj zosuvné územie nad železnicou, ako aj to, že nerozčlení zastavané územie medzi železnicu a diaľnicu v asi stometrovom páse. Navyše, demolácia rodinných domov by bola nevyhnutná, nech by sa rozhodlo pre ktorýkoľvek variant. „Definovanie polohy diaľnice považujeme preto za uzatvorené,“ dodáva Jánošík.

Majitelia domov sa bránia. „Tento dom som začal stavať v roku 1992, že pôjde dolu kvôli diaľnici, to som sa dozvedel až pri jeho kolaudácii o päť rokov neskôr,“ konštatuje dotknutý obyvateľ Čadce Pavol Homola.

Diaľnica mala ísť pôvodne o niekoľko desiatok metrov vyššie. Aj preto mu dali stavebné povolenie tam, kde dom postavil, a nie vyššie, kde mala pozemok jeho manželka. Chápe, že diaľnicu treba. Za dom však požaduje rovnocennú náhradu - teda dom, prípadne toľko peňazí, aby si mohol kúpiť rovnakú nehnuteľnosť inde. Jediná ponuka, ktorú zatiaľ dostal, bola na trojizbový holobyt.

„Diaľnica má prísť do polovice mojej záhrady, asi päť metrov k domu, cesta zozadu má násyp doslova až na dvor, meter-dva od domu. Nepovedali nám, či pôjdeme dole, alebo nie. Jeden ani druhý variant však nie je dobrý. Buď zostaneme uväznení medzi dvoma cestami, alebo nám ponúknu náhradu za dom, a to výkupné je nízke,“ tvrdí Jozef Latka. Majitelia domov budú trvať na odhade cien nehnuteľností vypracovanom Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline, dúfajúc, že bude objektívny.

„Ja do paneláku nepôjdem. Na staré kolená si nezaslúžim sťahovať sa do paneláku,“ hnevá sa Ján Krkoška. Jeho manželka Anna tvrdí, že sa obrátia aj na európske inštitúcie: „Samozrejme, lebo sa ide stavať diaľnica, z ktorej bude profitovať celá EÚ. My naše domy na oltár vlasti len tak nedáme.“