Obratisko Terchovská je vo výstavbe. Ako to zapadá do mojej vízie rozvoja Prešova?

Obyvateľmi vytúžené obratisko na Terchovskej ulici pre autobus verejnej dopravy sa stáva skutočnosťou. Na prelome júla a augusta sa začala jeho výstavba. Keďže som tejto myšlienke venoval nemálo úsilia, pozorne sledujem aj jej realizáciu.

Po výstavbe obratiska budú splnené všetky požiadavky normy na to, aby sa na Terchovskej ulici mohol obracať linkový autobus verejnej dopravy. V súčasnosti je táto lokalita bez pokrytia verejnou dopravou. Týka sa to aj priľahlej Súľovskej ulice.

Obyvatelia majú na najbližšiu zastávku autobusu príliš ďaleko, oveľa ďalej ako je štandard pre väčšinu obyvateľov Prešova. K existujúcim zastávkam na Slávičej resp. Horárskej ulici dokonca nevedie chodník, chodci musia kráčať po úzkej ceste, ktorá stačí sotva pre väčšie vozidlo. Na Terchovskej ulici totiž chodník nie je. Pritom ide o jednu z najstarších ulíc v meste a na normálne autobusové spojenie obyvatelia čakajú desaťročia.

Zastávka na novovytvorenom obratisku mierne zlepší dostupnosť verejnej dopravy aj pre obyvateľov ulíc: Malkovská, Zajačia, Vlčia, Skromná a Malkovská. Píšem preto, že mierne, lebo na toto obratisko stále budú mať hodný kus cesty a tiež preto, že podobne ďaleko majú aj na najbližšiu zastávku na ceste cez Vydumanec.

Obratisko geograficky priblíži zastávku aj ku rodinným domom na ulici Ku Brezinám, hoci priamy chodník od týchto domov po mestských pozemkoch ku obratisku neexistuje. Nová linka by mala zlepšiť dostupnosť aj obyvateľom ulice Ku Kyslej vode a Turistickej ulice. Parametre budúcej linky však nie sú ešte dané, preto je táto informácia iba predbežná.

Obratisko ako stavba, nie je priveľmi náročná, nemala by trvať viac, ako niekoľko mesiacov.

Prečo presadzujem rozširovanie siete MHD?

Prvý dôvod nie je vôbec prekvapivý: Aby mali ľudia bližšie na autobus a potom z autobusu domov, do práce, za oddychom, na návštevu...

Mnohí z nás, ktorí máme zastávku blízko, si ani nemusíme uvedomovať, že od istého veku deti chodia do a zo školy samé na autobuse. Keďže na Terchovskej nie je chodník, obavy rodičov o svoje deti pri ceste do školy a zo školy sú na mieste.

Nie každý má auto resp. nie každý člen rodiny má auto. Mnoho ľudí tak žije. Nejde tu o chudobu, ale napríklad starší ľudia už auto riadiť nemôžu zo zdravotných dôvodov. No za lekárom treba chodiť často a aj na nákupy.

Nemať blízko autobus je v takej situácii prekážkou, ktorá znižuje sebestačnosť ľudí. To zvyšuje nároky na sociálne služby v meste, ktoré našťastie máme. Iste, je to aj o peniazoch, no tie nie sú na prvom mieste.

Menej pohybliví starší ľudia ocenia, ak sa o seba vedia postarať v zásade sami a tak, ako chcú. Pochopiteľne doma. Rozumná dostupnosť verejnej dopravy k tomu patrí.

To je jeden pohľad, ktorý pri verejnej doprave vnímam dosť silno. Ako službu.

Preto som pri zmene územného plánu inicioval, aby bol do územného plánu doplnený výkres pokrytia mesta verejnou dopravou. To sa aj stalo, zastupiteľstvo sa s týmto mojim návrhom po dlhšom procese stotožnilo.

Konečne sa ukázalo "čierne na bielom", kde sú v meste na mape pokrytia "biele miesta", kde majú ľudia z husto zastavaných oblastí ďaleko na autobus.

Následne sa jednou z mojich priorít stala budúca linka na Terchovskú ulicu. Obratisko je z hľadiska noriem potrebné, lebo autobus musí niekde čakať a niekde sa obracať. Na úzkej ulici to bez porušenia predpisov nie je možné

Za výdatnej pomoci obyvateľov tejto časti sa podarilo kúpiť pozemok pod vedením vysokého napätia, takže aj z finančného a urbanistického hľadiska ide o rozumné využitie pozemku, kde medzi domami by v budúcnosti žiadny dom kvôli vedeniu elektriny stáť nemohol.

Podobná téma rezonuje aj na inom mieste našej mestskej časti.

S majiteľmi záhradkárskej osady na Cemtaje úzko komunikujem, aby tam boli zriadené zastávky na výstup z linky MDH do Bzenova, keďže Prešovčania tam cestujú za oddychom a relaxom. Na Cemjate je tiež niekoľko regulérnych ulíc z bývalej záhradkárskej kolónie.

Malou drobnosťou, ktorá verím poteší, je po desiatkach rokoch oprava zanedbanej nástupnej plochy na zastávke na ulici Marka Čulena.

MHD je neviditeľnou kostrou mesta

Keďže je dopravný podnik mestskou firmou, mám o jeho činnosti pomerne podrobné informácie. Pochopiteľne na úrovni, ktorú poslanec potrebuje poznať, keďže podnik má vykonné riadenie na každodennú operatívu.

Viem, že verejná doprava v meste hrá z roka na rok menšiu úlohu. Tento klesajúci trend považujem za alarmujúci a nevhodný.

Vysvetlím prečo.

Vyššie som spomenul, že na MHD sú odkazaní tí Prešovčania, ktorí nemajú autá a potrebujú sa dostať ďalej inak, ako pešo. Sú to takí, ktorí nemajú vodičský preukaz (napr. žiaci), či auto v rodine práve používa niekto iný alebo ľudia, ktorí už nemôžu šoférovať auto. Tieto dôvody napadnú každému.

Potom je tu ešte dopravný problém v meste. Odborníkom je dobre známy.

Pre mnohých je jednoduchšie a pohodlnejšie jazdiť po meste autom, keď sa potrebujú v rámci mesta presúvať. Urobia tak vtedy, ak majú auto, môžu si to dovoliť (ale auto je dnes nutnosťou) a neexistuje pohodlnejšia či menej obťažujúca alternatíva.

Prečo nie... no tieto autá jazdia po uliciach, potrebujú niekde parkovať a ak je ich veľa, je to problém.

Pre mnohých to môže byť ťažko pochopiteľné, ale v lepšie spravovaných mestách je verejná doprava riadená tak, že je celkom dobrou, v zásade pohodlnou a pomerne rýchlou alternatívou cestovania po meste.

Je to tam často spojené s tým, že pri jazde autom je v cieli cesty komplikovanejšie autom dlho stáť. Nie je to náhoda.

Výsledkom je, že v uliciach jazdí menej áut a verejná doprava je rýchlejšia, paradoxne často aj pohodlnejšia, no a pre cestujúceho ekonomicky výhodnejšia.

Verejná doprava je tak službou, ktorá robí život v meste bohatším a kvalitnejším. Predčí tak vidiek a dokazuje ekonomickú opodstatnenosť mesta, ktoré poskytuje priestor v mnohých ohľadoch pre kvalitnejší život oproti vidieku.

Keďže verejná doprava v Prešove niečo stojí (ročne približne 10 mil. eur, z toho na cestovnom sa vyzbiera približne 6 mil. eur) s celou problematikou úzko súvisí aj územný plán a jeho nesystematický rozvoj v minulosti.

Ak musí človek veľa jazdiť autom po meste, aby zvládol každodenné povinnosti, alebo musí strácať pridlhé minúty v autobusoch, je to zlé.

Býva na jednom mieste, škola je na opačnom konci mesta, zamestnanie tiež inde a na každodenné nákupy sa chodí na štvrtý koniec mesta. Taký býva dôsledok nekoncepčného rozvoja mesta, čo sa týka aj Prešova. V rukách ho majú poslanci cez územný plán.

Vízia

V predchádzajúcom texte som sa snažil zrozumiteľne a zjednodušene opísať jeden z mnohých prvkov mozaiky rozvoja nášho mesta.

Som smutný, že reálne ambície vedenia mesta nesiahajú ďalej, ako k vytešovaniu sa nad pokosenou trávou, odhrabanými cestami, opravenými školami, vyasfaltovanými komunikáciami a pestrofarebnými ihriskami. A investičnými "akciami", čím väčšími a drahšími, tým lepšie.

Ako Prešovčania však majme radšej vyššie ambície, lebo v tomto meste je budúcnosť väčšiny z nás. Treba na nej pracovať každý deň a pri tom pozerať na veľa rokov dopredu.

Ak vás zaujíma viac informácií, môžete navštíviť odkazy nižšie.