Ombudsmanka dala podnet na prokuratúru, na radnici v Nitre neuspela

Dubovcová trvá na tom, že rokovací poriadok výborov mestských častí je v rozpore s Ústavou.

NITRA. Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová sa obrátila na prokuratúru. Dôvodom je postoj radnice k neverejným rokovaniam výborov mestských častí.

Ombudsmanka v septembri požiadala mesto, aby iniciovalo zmenu rokovacieho poriadku výborov. Konštatovala, že neverejnosť rokovaní znamená zásah do základných práv a slobôd, ktoré zaručuje Ústava.

„Mesto Nitra oznámilo verejnej ochrankyni práv, že neprijalo opatrenia, preto postúpila celú vec prokuratúre,“ povedal Ján Glovičko z kancelárie ombudsmanky.

Stačí, keď prídu poslanci?

Rokovania výborov mestských častí sú neverejné od jari, predtým sa v rokovacom poriadku písalo, že sú „spravidla neverejné“. Zmenu presadila skupina poslancov zo Smeru. Nepozdávalo sa im, že na rokovanie chodia osoby, ktoré osočujú smerákov.

„Ústava garantuje občanom právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Presne takto postupujú mestá po celom Slovensku, kde sú zasadnutia výborov v mestských častiach verejné,“ povedal v septembri Glovičko.

„Keďže sú na zasadnutiach prítomní poslanci, ktorých si občania sami volia, občan nemusí byť priamo zúčastnený na zasadnutiach,“ reagovali na radnici.

Ombudsmanke ďalej napísali, že ak sa občana bezprostredne dotýka niektorý z bodov programu, je na rokovanie prizvaný buď z podnetu výboru alebo na základe vlastnej žiadosti.

Hecht: Narúšali rokovanie

„Zmenu rokovacieho poriadku VMČ iniciovali poslanci z niektorých mestských častí, pretože sa na zasadnutiach začali zúčastňovať neúspešní kandidáti na poslancov za účelom osočovania členov výborov, a tým mnohokrát narúšali rokovanie,“ reagoval na podnet ombudsmanky Daniel Hecht zo Smeru, ktorý vypracoval návrh, aby boli zasadnutia výborov mestských častí neverejné.

Primátor Jozef Dvonč zo Smeru sa na zastupiteľstve vyjadril, že rokovania by mali byť verejné. Uznesenie, na základe ktorého sa stali neverejnými, však podpísal.

Či je súčasný stav v rozpore so zákonom, by mala definitívne povedať prokuratúra. Podnet od ombudsmanky dostala koncom tohto týždňa.

Preskúmajú legislatívu

„Počkáme na stanovisko prokuratúry, ale myslím si, že v blízkej budúcnosti aj niektorý z výborov mestskej časti sa bude snažiť upraviť podmienky,“ povedal vo štvrtok prednosta radnice Igor Kršiak.

Dodal, že je potrebné, aby prišla iniciatíva z výboru mestskej časti: „My im autoritatívne nechceme vstúpiť do rokovaní a činnosti“.

Podľa prednostu treba rozlišovať, „kedy sa na výbore hovorí o individuálnych zámeroch, dokonca o osobných údajoch, v tých ostatných častiach môže byť verejnosť“.

„Legislatíva podľa môjho názoru neupravuje, či má byť zasadnutie výborov mestských častí verejné alebo neverejné. Uvidíme, aký názor na to bude mať dozorujúca prokuratúra,“ povedal Kršiak.

Podrobne monitorujeme:

1990/369 Zákon o obecnom zriadení