Ondrej Matej o obchvate: Navrhovaná štyristomiliónová úspora je nezmysel

Podľa dopravného odborníka nemá zmysel čakať, hrozilo by viac rizík.

PREŠOV. Téma obchvatu Prešova vyvoláva slovné prestrelky po celom Slovensku. Netýka sa len krajského mesta, ale celkovej dopravnej situácie na východe. Čo tvrdí predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo ONDREJ MATEJ?

S Prešovčanom Ondrejom Matejom, bývalým poslancom NR SR, sme sa zhovárali o dopravnej situácii. Tvrdí, že zmena plánu by štyristomiliónovú úsporu nepriniesla a štát by mal čím skôr začať stavať.

Začnime obchvatom. Ministerstvo dopravy má pripravený variant, ktorý bol spochybnený, že je drahý. Je to skutočne tak?

„Boli sme na inštitúte veľmi prekvapení, keď sa začalo hovoriť o tom, že obchvaty má Prešov dokonca dva, a že sú predražené a neriešia danú situáciu, s odvolaním sa na metódu Hodnota za peniaze. V prvom rade v tomto prípade nejde o obchvaty, ale o nadradenú dopravnú infraštruktúru. Medzinárodné koridory, diaľnica D1, rýchlostná komunikácia R4, ako súčasť medzinárodnej cesty E/371. V čase , keď sa pripravovalo trasovanie R4, došlo k spochybneniu z dôvodu, že je to vraj predražené o 400 miliónov eur, čo bola konštatácia ministra financií.

Dali sme si tú námahu, pozreli sme sa na tie čísla bližšie. Plánovaný úsek D1 sever-juh, po vyrokovanej šesťpercentnej zľave, je 356 miliónov. Pre férovosť porovnávania sme zobrali štátnu expertízu celého úseku R4, to je 500 miliónov, čiže predpokladané náklady by boli 856 miliónov eur. Keďže dnes sme v stave nedostatku stavebných prác a poznáme ceny, môže to byť menej.“

Hovorilo sa o výraznejšej úspore.

„Medzitým prišli analytici z inštitútu finančnej politiky ministerstva financií s tým, že východný obchvat by bol pre Prešov lepším východiskom a celé by to stálo o 400 miliónov menej. Hľadali sme tieto peniaze. D1 by ostala nezmenená. Na obchvat R4 sme zobrali údaj 280 miliónov, ktorý niekto spracoval pre inštitút finančnej politiky. Upozorňujem, že je to čistá hypotéza, nie je tam žiadna príprava.

V číselnom vyjadrení nenapísali, že aby boli vyriešené všetky prepravné prúdy, museli by sme ešte urobiť preložku cesty I/68 zo Sabinova. Popod Táborisko, pozdĺž Sekčova a vyšli by sme pri bývalom Baumaxe. Táto cesta by sa musela viesť v husto zastavanom území, odborný odhad podľa ich návrhu je 150 miliónov. Summa summarum, takéto riešenie by stálo 786 miliónov, čiže o 70 menej a nie je nič pripravené.“

Jedna vec je možná úspora. No zdržalo by to výstavbu aj časovo?

„Samozrejme. Toto boli len čísla. Zarazilo ma, že ministerstvo financií vyhlási, že je variant o 400 miliónov lacnejší. Dovolím si tvrdiť, že je to nezodpovedné a nezmyselné. Neexistuje taký variant. A ešte keď k tomu pridáme časové riziko, ktoré hrozí, nie sú vykúpené pozemky, celý proces sa môže blokovať, môžu tie náklady ešte narásť.

Toto sme tu už raz mali, porovnám to so situáciou Turany – Hubová, kde sme všetci vedeli, že jediným možným technickým riešením je dlhý tunel Korbelka, nie povrchový variant, ale presne prišla situácia, že to niekto od zeleného stolu povedal, že nebudeme stavať tunelom cez eurofondy, dáme do PPP projektu povrchový variant, lebo to bude o 30 percent lacnejšie a postavíme to o rok skôr. Máme rok 2017, úsek sa ani nezačal stavať a sme naspäť tam, kde sme boli a vraciame sa do roku 2006 a ideme začať odznova. Mohli sme to mať postavené za 700 miliónov, dnes sa cena blíži k jednej miliarde a nemáme na to vyriešené financie...

Upozorňujem na to, že namiesto kontinuálneho stavania neustále meníme priority, hľadáme nové varianty a minuli sa už peniaze na prípravu, výkop, projekty. Koledujeme si o ďalší prúser!“

Ak by prešiel ten druhý variant, museli by sa začať procesy prípravy, výkupov, ale bol by to asi menší komfort pre vodičov. Je to tak?

„Áno, ale verím, že k tomu nedôjde. Medzitým ministerstvo financií prestalo hovoriť o tomto variante, vypočulo si odborné argumenty ministerstva dopravy. Nateraz, ale život ma naučil, že pokiaľ nevidím schválené územné rozhodnutie a stavebné povolenie, ešte stále môže nikto uvažovať o inej trase. Stále tu nie sú vyriešené dva prepravné prúdy bez štvorprúdovej cesty I/68. Uznávam argumenty, že ten tranzit nie je najväčší, ale je. Tí, čo by tadiaľ išli, teraz chodia cez Veľký a Malý Šariš. Obchádzajú to. A pletieme si ešte jednu vec, nemôžeme pliesť medzinárodné prepojenie so zdrojovou dopravou v Prešove.“

Prečo teda vytiahli práve teraz takýto návrh?

„Podľa mňa z dvoch dôvodov. Bolo treba rýchlo dokázať, že analytický tím Hodnoty za peniaze má zmysel a ukázať kvázi na veľkú rybu. Zároveň treba povedať, že pri variante mimoúrovňovej križovatky na D1 sa vybláznili projektanti, čo automaticky znamenalo vyššiu cenu. Tiež bolo chybou rozdelenie R4 na dva úseky.

Ak neurobíme celý úsek, podstatná časť dopravy musí ísť cez Sabinovskú, alebo cez Sekčov. Druhý dôvod bol ten, že dnes čelíme nedostatku prostriedkov na výstavbu ciest. Eurofondy máme prerozdelené, skončili, takže som cítil za tým aj to, že niekto uveril tomu číslu 400 miliónov a možno ich už prerozdeľoval na iné úseky. Tlak je veľký všade.“

Je pôvodný návrh, kritizovaný z predraženia, pre štát výhodný?

„Výhodné pre štát je mať vybudovanú sieť diaľnic a rýchlostných ciest. To sú ako tepny a žily. Ak ich nemám, odumierajú vlásočnice, teda regióny, krv neprúdi. Štát by mal zabezpečiť, aby nezmyselnými zásahmi nemenil dlhodobú stratégiu. Postaviť dvojprofilový medzinárodný koridor R4 je oveľa výhodnejšie, ako ísť do neistoty. Vyhodiť do ľuftu už minuté peniaze a kresliť cestu nanovo.“

Kto o tom rozhodne?

Ministerstvo dopravy. Samozrejme, ministerstvo financií využíva svoju silu. Za peniaze, za ktoré si ľudia platia cestnú infraštruktúru, si ju zaslúžia mať na úrovni 21. storočia.“

Momentálne je podľa posledných správ aktuálny kompromisný variant. Ráta sa tam s jedným profilom v smere na Kapušany.

„Očakával by som, aby kompetentní zverejnili, či to bude variant, kde sa v celom úseku mimoúrovňovej križovatky s D1 po Kapušany postaví jednoprofilovo, alebo bude prvá etapa dvojprofilová a druhá jednoprofilová. Čakáme na odpoveď z ministerstiev.“

Nie je to krok späť, stavať jeden profil?

„Je. A navyše dlhodobo upozorňujeme, že keď chceme stavať niečo jednoprofilovo a ušetriť peniaze, musí to byť jednoprofilovo navždy. Oni povedali, že sa usporí 200 miliónov. Ale hovorím, že len v tom prípade, ak sa už v budúcnosti ďalší profil stavať nebude. Lebo ak dnes postavíme jeden profil a druhý o desať rokov, tak tá stavba sa predražuje v priemere o 30 percent. Mnohé veci sa musia robiť na dvakrát. Platí, že čím dlhší úsek, tým sa stavba zlacňuje.

V Poľsku je minimálny úsek 20 km. Neviem si dosť dobre predstaviť, že keď R4 je všade ďalej plánovaná dvojprofilovo, práve teraz v tomto jednom úseku bude jednoprofilová, bez náhrady.“

Stále je tu časová otázka. Už sa mohlo stavať, ale nestalo sa tak. Aký vplyv na to budú mať spomínané zmeny?

„Predlžovanie. Zoberme si prvý variant, že by sa zastavil a zmenil na jeden profil, už tá prvá etapa, ktorá je v štádiu stavebného povolenia, zase by to bolo oddialenie začiatku výstavby o dva, ak nie o tri roky. Akonáhle by sa hľadalo ešte nové trasovanie, oddialilo by sa to o 8 až 12 rokov, navyše s rizikami.“

Optimálne by teda bolo pokračovať v pôvodnom návrhu?

„Bolo to dlhodobo plánované. Čiže, okamžite za vysúťaženú cenu po zľave začať stavať D1, vrátane mimoúrovňovej križovatky R4 a ešte využiť tú situáciu a rýchlo dať do súťaže prvú etapu R4. Urýchliť vysporiadanie druhej etapy, kde sú vysporiadané pozemky na 70 percent. Tzn. križovatka I/68 Kapušany. Tak, aby bola do dvoch rokov urobená, aby sa v roku 2019 mohlo stavať. V Prešove máme práve najlepší príklad, čo sa stane pri nekompetentnom rozhodovaní. Nábrežná ulica, kruhový objazd na Košice.“

Čo tým máte na mysli?

„Fakty: V roku 2012 bola súťaž, prvá skončila spoločnosť Hant za 32 miliónov, s chybami, druhý Doprastav za 35 miliónov. Vtedy som bol poradcom premiérky a upozorňoval som ministra dopravy, že je to náročná stavba v hustej premávke a zastavanom území a za 32 miliónov to nepostaví firma, ktorá dovtedy nerobila cesty. Navyše SSC zistila nedostatky a vylúčila Hant zo súťaže.

Prišlo k odvolaniu. Úrad pre verejné obstarávanie vrátil Hant do vyhodnotenia, ale ministerstvo stále mohlo zrušiť súťaž a vypísať novú. Upozornil som, že to bude stáť o 15 miliónov viac, ak to chce niekto dostavať.

Sme v roku 2017, stavba trvá namiesto dva a pol roka, päť a pol, a namiesto 35 miliónov zaplatíme 50 miliónov eur po novej zmluve. Stratili sme 18 miliónov eur a dva roky vypätej situácie. Čiže prerobili sme a nemáme to stále postavené.“