Operátor: Ak svoj pozemok nevyužívate, budeme ho zdarma využívať my

Vo veci prejednávanej na Okresnom súde Košice I sa vlastníčka pozemku domáha od telekomunikačného podniku primeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva z dôvodu, že žalovaný ako podnik v zmysle zákona o elektronických komunikáciách zriadil, resp. postavil vedenie verejnej siete na jej nehnuteľnosti, t. j. bola na jej pozemku žalovaným podnikom zrealizovaná telekomunikačná líniová stavba (pod zemou uložený telekomunikačný kábel).

Podľa tvrdenia žalobkyne – vlastníčky pozemku, o uskutočnení tejto stavby nebola žalovaným vopred upovedomená a o tejto stavbe sa dozvedela náhodou už po jej zrealizovaní. Žalovaný – poskytovateľ telekomunikačných služieb namieta opodstatnenosť podania žaloby o zaplatenie jednorázovej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva dotknutého pozemku, a to v zásade z dvoch dôvodov:

• prvým dôvodom, pre ktorý odmieta operátor zaplatiť jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva je to, že žalobkyňa neuplatnila svoj nárok na jednorazovú náhradu u žalovaného včas, teda v prekluzívnej jednoročnej lehote, ktorá začína plynúť dňom vzniku núteného obmedzenia vlastníckeho práva.
• druhým dôvodom nesúhlasu podniku je to, že doposiaľ sa dotknutý pozemok nevyužíval na žiadne účely, a teda ani postavením vedenia verejnej siete na nehnuteľnosti žalobkyne nedošlo k obmedzeniu žalobkyne v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, čo je ďalšou podmienkou stanovenou zákonom na vznik práva na primeranú jednorazovú náhradu.

Čo hovorí zákon?

Podnik, teda podnikateľ, ktorý poskytuje služby v oblasti poskytovania siete alebo elektronických komunikácií môže v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku (§ 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách)

Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa odseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne (§ 66 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách).

Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku týmito zásahmi obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku (§ 66 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách).

Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Namiesto trestu odmena

Okresný súd Košice I, ktorý predmetný spor rieši, podal v pondelok Ústavnému súdu SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 66 ods. 5 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR.

Súd pri rozhodovaní sporu dospel k názoru, že zákon o elektronických komunikáciách nestanovuje podniku za nesplnenie informačnej povinnosti o začatí zásahu do vlastníckeho práva žiadnu sankciu, čo je však vážnejšie, nesplnenie tejto povinnosti nemá žiaden vplyv na začatie a pokračovanie plynutia prekluzívnej lehoty, uplynutím ktorej právo vlastníka na primeranú náhradu za zásah do jeho vlastníckeho práva zaniká.

V praxi teda môžu nastať situácie, kedy podnik (operátor) bez upovedomenia vlastníka obmedzí jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti a práve v dôsledku porušenia jednej povinnosti dôjde k zániku ďalšej povinnosti zasahujúceho, a to povinnosti poskytnúť vlastníkovi primeranú náhradu za zásah do jeho vlastníckeho práva.

Podnik teda môže kedykoľvek zriadiť na cudzom pozemku líniovú stavbu verejnej siete, pričom vlastník dotknutého pozemku sa o zriadení tejto stavby ani nemusí dozvedieť. Právo vlastníka pozemku na vyplatenie jednorazovej primeranej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva tým môže zaniknúť ešte pred tým, než si toto právo vôbec mohol vlastník uplatniť u príslušného podniku.

Podľa názoru okresného súdu limitovaním tohto obdobia prekluzívnou lehotou bez nutnosti upovedomenia vlastníka o zásahu do jeho vlastníckeho práva zákonodarca prekročil hranice možnosti úpravy obmedzenia vlastníckeho práva, ktoré mu stanovila ústava a toto ustanovenie porušuje jedno z podmienok zásahov do vlastníckeho práva stanovených ústavou.

Je predsa na vlastníkovi, akým spôsobom vec užíva

Rovnako ako zásah nad mieru povolenú ústavou sa javí podľa okresného súdu formulácia namietaného ustanovenia zákona, ktorá stanovuje, že právo na primeranú náhradu vzniká len v prípade, ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práva podniku obmedzený v obvyklom užívaní pozemku.

Nútené obmedzenie vlastníckeho práva podľa okresného súdu ústava neformuluje ako obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Je na vlastníkovi danej veci, akým spôsobom vec užíva, ak tým neporušuje limity stanovené ústavou a konkretizované zákonmi.

Na vlastnom pozemku už nikdy žiadna stavba

Súd upozorňuje, že v praxi môžu nastať prípady, kedy vlastník svoju nehnuteľnosť vôbec nevyužíva a ide o nezastavanú plochu. Avšak zákon o elektronických komunikáciách poskytuje líniovej stavbe verejnej siete (pod zemou uloženému telekomunikačnému káblu) ochranné pásmo, v ktorom je zakázané umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete a rovnako je zakázané vykonávať v ochrannom pásme prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí.

V rámci ochranného pásma už vlastník pozemku nebude nikdy oprávnený postaviť stavbu, čo ho zásadne obmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho práva a zároveň mu nebude poskytnutá primeraná náhrada za takéto obmedzenie vlastníctva, keďže v čase uloženia vedenia pod zemou bol daný pozemok nezastavaný, a teda vlastník nebol konaním podniku obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti.

Poslanci umožnili vyvlastnenie bez náhrady

Zakotvenie ustanovenia, ktoré vymedzuje právo na primeranú náhradu len v prípade, ak vlastnícke právo bolo obmedzené spôsobom, ktoré bráni obvyklému užívaniu nehnuteľnosti je podľa Okresného súdu Košice I prekročením možností, ktoré ústava zákonodarcom dáva a zásahom do práv vlastníka danej veci.

Zákonodarca tým zúžil právo vlastníka na primeranú náhradu, ktoré mu zakotvuje ústava. Ústavou poskytnutý rámec predstavuje akékoľvek obmedzenie vlastníckeho práva, a nie len obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľností. Ustanovením zákona o elektronických komunikáciách zákonodarca prekračuje právomoci, ktoré mu zverila ústava, ktorá mu umožňuje ňou ustanovené podmienky len konkretizovať, nie rozširovať, uzatvára súd vo svojom návrhu.