Park, kde stavia Jaguar, napojili na R1. Na rade je obchvat Dražoviec

Priemyselný park Nitra-Sever, pri ktorom stavia svoj závod britská automobilka Jaguar Land Rover, má plnohodnotné napojenie na rýchlostnú cestu R1 medzi Trnavou a Banskou Bystricou.

Nový privádzač slávnostne otvorili nitriansky primátor Jozef Dvonč (zľava), štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby Viktor Stromček, minister hospodárstva Peter Žiga a predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica.

Vodiči, ktorí prichádzajú od Trnavy, už nemusia jazdiť smerom na Dražovce, aby sa dostali do priemyselného parku. Po zjazde z rýchlostnej cesty stačí prejsť cez kruhovú križovatku a most, ktorý vedie ponad R1 na druhú stranu. Rovnako sa z priemyselného parku dokážu napojiť na rýchlostnú cestu a pokračovať do Nitry. Investorom stavby za viac ako 5,8 milióna eur bez DPH je spoločnosť MH Invest II, ktorá spadá pod ministerstvo hospodárstva. Privádzač na strane parku funguje od roku 2015.

Dopravná situácia na tomto území je podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy Viktora Stromčeka komplikovaná. „Po rýchlostnej ceste R1 prejde denne 30-tisíc áut okolo Nitry. Cesta prvej triedy medzi Nitrou a Topoľčanmi je dnes extrémne preťažená. Prejde ňou 15-tisíc vozidiel denne, z toho zhruba 2 000 kamiónov,“ spresnil.

Ministerstvo dopravy plánuje dobudovať v lokalite ďalšiu cestnú infraštruktúru s dĺžkou asi 31 kilometrov. Dlhodobo sa pripravuje cesta smerom na Topoľčany a očakávaný obchvat nitrianskej mestskej časti Dražovce. „Pôjde o štvorprúdovú cestu. Sú na ňu vydané stavebné povolenia a v tomto roku sa začne s jej výstavbou,“ podotkol Stromček s tým, že má byť ukončená v roku 2018.

Mesto Nitra už teraz cíti obrovský tlak na dopravu. Zlá situácia nie je len v centre, ale aj na prístupových cestách na veľké sídliská. Automobilka ťahá do Nitry nových obyvateľov. Zvyšuje sa dopyt po nehnuteľnostiach, čo sa odrazilo aj na ich cenách.

Navyše oproti priemyselnému parku cez R1 sa dlhodobo plánuje obytná zóna Párovské lúky asi pre 30-tisíc obyvateľov. „Podľa mojich informácií prvých 22 hektárov je v intenzívnej príprave výstavby,“ pripomenul nitriansky primátor Jozef Dvonč. Stromček sa neobáva, že by kapacita rýchlostnej cesty v budúcnosti nepostačovala.

Dosahy cítia aj vzdialenejšie obce v regióne, cez ktoré jazdia niekoľkotonové kamióny v snahe vyhnúť sa spoplatneným úsekom. „Najkritickejší úsek je smerom na Topoľčany. Kamióny sa presúvajú na našu regionálnu cestu na Podhorany,“ spresnil predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica s tým, že Nitriansky kraj je vyslovene tranzitný.

Kraj cestu komplexne opravoval asi pred štyrmi či piatimi rokmi. Podľa nitrianskeho župana do nej bude musieť investovať znova. Problém je, že kamióny ničia podložie ciest, čo si vyžaduje náročnejšiu, a teda aj nákladnejšiu rekonštrukciu. Ani zákazové značky nepomáhajú.

„Vodiči kamiónov ich často nerešpektujú, stále sa im oplatí zariskovať. Pokuty sú u nás relatívne nízke. Sú nižšie ako v Maďarsku, kde si už vodič dvakrát rozmyslí, či bude zákaz ignorovať,“ zdôvodňuje Belica.

Niektoré zákazové značky by kraj potreboval osadiť na cestách I. triedy, na čo potrebuje súhlas štátu ako ich vlastníka. Dopravu by uľahčila aj zmena cesty medzi Hlohovcom a Nitrou na cestu I. triedy. „Musela by sa rozšíriť a jej priepustnosť by tak bola vyššia,“ pripomenul Belica.

Preradenie cesty do vyššej kategórie si však vyžaduje nové technické riešenie. Netýka sa to len jej rozšírenia, ale aj ďalších parametrov, ako je napríklad nosnosť. Podľa Stromčeka je to otázka financií.