Peniaze na D1 nám Európska investičná banka zatiaľ nedá

Časť úseku diaľnice D1, ktorá má ísť cez Šútovo, sa už nepozdáva nie len mimovládnym organizáciám, ale aj Európskej investičnej banke. Tá dočasne pozastavila schvaľovanie úveru.

Európska investičná banka pozastavila schválenie úveru pre diaľnicu. Reaguje tak na sťažnosť ochranárov, ktorí upozornili, že nebol riadne posúdený nákladnejší, no ekologickejší  tunelový variant na úseku Turany – Hubová.

Bratislava - Peniaze na stavbu súkromnej diaľnice D1 nie sú  isté. Európska investičná banka (EIB) pozastavila schvaľovanie úveru. Zareagovala tak na podnet mimovládnych organizácií Priatelia Zeme-CEPA a SOS-BirdLife Slovensko.

Tie poukazujú na ohrozenie životného prostredia v úseku Turany-Hubová a zároveň na porušovanie európskych smerníc. S prípravnými prácami na tomto úseku sa na jeseň už začalo. Ak projekt nebude schválený Slovensko môže prísť o takmer tretinu potrebných peňazí.

D1 môže byť ohrozená

EIB mala do projektu výstavby diaľnice cez verejno–súkromné partnerstvo  investovať miliardu eur. Ide o prvý balík PPP projektov medzi Martinom a Prešovom, dovedna je to zhruba 75 kilometrov. Celá suma sa pritom odhaduje na 3,3 miliardy eur.

História stavby

• 2002 – Ministerstvo životného prostredia odporúčalo viesť úsek diaľnice D1 Turany – Hubová tunelom Korbeľka.
• 2005  – Ministerstvo dopravy sa na základe porovnania finančnej náročnosti rozhodlo pre povrchový variant cez Šútovo.
• Máj 2009 – Združenie Priatelia Zeme-CEPA a SOS-BirdLife Slovensko odoslalo sťažnosť na postup ministerstva.
• November 2009 – Európska investičná banka zaslala odpoveď na sťažnosť.

„Európska investičná banka nám dáva veľkú sumu a ak   by to nevyšlo,  vláda by mohla mať veľké problémy dotiahnuť to do úspešného konca,“ hovorí analytik Peter Goliaš z INEKO.

Člen predstavenstva Dexia banky Peter Chovanec postoju EIB rozumie: „Environmentálne hľadisko je pre Európsku úniu veľmi dôležité, preto Európska investičná banka nebola ani v R1.“  Zároveň uznáva, že financovaniu by účasť multilaterálnej banky akou je EIB, pomohlo.

„Je bežné, že si banka vyžiada nejaké dokumenty v procese schvaľovania úveru,“ povedal Chovanec. Dexia je súčasťou skupiny financujúcich bánk.

Európska investičná banka  podľa   Romana Havlíčka z organizácie Priatelia Zeme-CEPA úver takto ešte nepozastavila. „Je to prvý známy prípad, keď EIB zareagovala takýmto spôsobom a prvýkrát formálne odložila schválenie úveru,“ povedal.

Ministerstvo o ničom nevie

Podľa správy, ktorú dostali Priatelia Zeme a ktorú máme k dispozícií, EIB nepodpíše zmluvu, kým nedostane od ministerstva dopravy potrebné dokumenty. Medzi nimi napríklad posudok o vplyve projektu na životné prostredie, ale aj územné a stavebné povolenia pre všetky časti projektu, ktoré budú v súlade s európskym aj slovenským právom.

Ministerstvo dopravy vraj o ničom nevie. „Informácie, ktoré poskytli Priatelia Zeme médiám a na ktoré žiadate reakciu, nám oficiálne Európska investičná banka nedala na vedomie, a preto na otázky nemôžeme reagovať. Snažíme sa zistiť skutočný stav veci priamo v banke, s ktorou o všetkých PPP projektoch stále rokujeme,“ povedal hovorca ministerstva Stanislav Jurikovič.

Na správe Priateľov Zeme od Európskej investičnej banky je pritom dátum 13. novembra. Poslanec za SDKÚ Igor Štefanec očakáva, že stavbu to môže oddialiť. „Nepredpokladám, že vláda stihne výstavbu diaľníc do roku 2013. Môj odhad je, že sa to oddiali o štyri až päť rokov,“ povedal. Vláda podľa neho podcenila prípravu a neurobila všetko potrebné na to, aby zabezpečila financovanie.

To by malo byť hotové do februára. Peniaze by na diaľnice mali okrem Európskej investičnej banky dať aj komerčné banky pod vedením Royal Bank of Scotland. Viaceré už potvrdili svoj záujem, ale mená konkrétnych asi 28 bánk ešte nie sú verejne známe. S úrokmi tretí balík v  30–ročných splátkach môže vyjsť  aj  7,8 miliardy eur.

Z dediny pod horou, dedina pod diaľnicou

Diaľnica cez Šútovo uškodí ľuďom i prírode. Bude však rýchlejšia a lacnejšia.

Ešte v roku 2002 ministerstvo životného prostredia odporučilo viesť turčiansky úsek diaľnice D1 Turany - Hubová tunelom popod veľkofatriansku prírodnú rezerváciu Korbeľka. Ministerstvo dopravy napokon rozhodlo inak.

Po „porovnaní finančnej náročnosti“ a pre „výhodnejšie dopravné napojenie na Oravu a Poľsko“ diaľnicu prekreslili  na povrch a zasadili ju ku korytu Váhu.

Sklamaní zostali najmä obyvatelia podhorského Šútova, ktoré estakáda rozčesne na dve časti. Štvorprúdová cesta s protihlukovými stenami oddelí obec od osady Rieka. Piliere zasadia ponad cintorín a okraj ihriska, zaberú pozemky s inžinierskymi sieťami určenými na rozvoj obce.

Odpor prevalcoval zákon

Keď sa dedinčania v roku 2007 o zámere ministerstva a Národnej diaľničnej spoločnosti dozvedeli, chceli mu zabrániť tým, že štátu nepredajú pozemky. Vláda Roberta Fica však v tom roku prijala zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach pri príprave výstavby niektorých úsekov diaľnic, ktorý štátu umožňuje stavať aj na cudzích pozemkoch ešte pred vyvlastnením.

Lacnejšia trasa na povrchu bude viesť neďaleko turisticky známych miest v Malej Fatre – na zábere je lanovka na Chleb.

Obecní poslanci sa teda snažili cestu cez dedinu zahatať tak, že opakovane hlasovali proti územnému rozhodnutiu. Pod tlakom ministerstva a diaľničnej spoločnosti napokon ustúpili. Neskôr po petícii nahnevaných ľudí názor opäť zmenili, no povolenie už bolo vydané.

Pozemky napokon väčšina Šútovčanov predala, hoci diaľnicu cez obec niektorí označujú za zločin. „Právnici nám v tejto situácii, pri takejto legislatíve, jednoznačne odporučili, aby sme zmluvy podpísali, lebo inak nám pozemky zaberú a vyvlastnia,“ hovorí Šútovčanka Miroslava Janíková.

Zjazvená krajina

Trasu diaľnice po povrchu sa snažili zmeniť aj ekológovia zo združenia Priatelia Zeme-Cepa. V máji 2009 napísali Európskej investičnej banke, ktorá má na diaľnicu poskytnúť úver, že schválený variant zdevastuje územia zaradené do európskej sústavy chránených území Natura 2000 vrátane častí národných parkov Malá a Veľká Fatra.

„Hoci existuje odporúčaný tunelový variant, ktorý nebol spochybnený, štát presadzuje nevýhodnejšie riešenie.  Zjavne je za tým politické rozhodnutie urobiť to čo najrýchlejšie a vyjsť v ústrety koncesionárovi bez ohľadu na dôsledky pre krajinu,“ vraví Roman Havlíček zo združenia. Takýto postup je podľa Priateľov Zeme v rozpore s európskou legislatívou.

Šútovčania teraz opäť môžu dúfať, že by ich trasa diaľnice mohla napokon minúť. „Ak by diaľnica napokon tadeto nešla, peniaze by sme vrátili, len aby nezničili obec,“ vraví Janíková.

Starosta obce Vladislav Jurečka je skeptický. „Určite by bolo lepšie, keby sa vrátili k tunelu, ale obávam sa, že mnohí už peniaze minuli.“ V obci sa v posledných mesiacoch začalo rekonštruovať viacero starých domov.

Ako vláda plní sľub zrýchliť výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií

Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.

Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006

Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".

Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.

Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.

Zdroj: INEKO