Penzijné úspory pôjdu možno aj na diaľnice

Vláda chce na diaľnice získať 400 miliónov eur prerozdelením eurofondov. Ďalšie peniaze by mohli priniesť diaľničné dlhopisy. Pre štát by mali význam, ak by neboli drahšie ako klasické štátne dlhopisy.

Bratislava - Diaľnice sa možno budú stavať aj z peňazí sporiteľov v druhom pilieri. Minister práce Jozef Mihál (SaS) má v rámci novely zákona o druhom pilieri pripravený takýto návrh. Ministerstvo dopravy sa k zámeru stavia zatiaľ opatrnejšie.

Nejde pritom o novú úvahu. Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) chceli asi pred dvoma rokmi debatovať o tejto možnosti s vtedajším premiérom Robertom Ficom (Smer), ktorý ich vyzval, aby prišli s návrhom, ako chcú pomôcť v čase krízy.

Mýto výnosy nepokryje

DSS spravujú majetok sporiteľov v objeme zhruba 3,7 miliardy eur. Do diaľničných dlhopisov by podľa úvah investovali najviac pätinu, čo je zhruba 740 miliónov eur.

„Stále hovoríme, že musí byť splnená kombinácia dvoch vecí, a to bezpečnosť a adekvátny výnos," povedal šéf Asociácie DSS Peter Socha. Podstatné podľa ekonómov je, aby sa pre investíciu mohli rozhodnúť slobodne.

Stále však nie je jasné, kto a za akých podmienok by diaľničné dlhopisy vydával. Dá sa predpokladať, že by to nebol štát, ale štátna akciovka Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Aby to malo zmysel, výnosy by sa mali hradiť z poplatkov za mýto.

„Predstavte si, že by dlhopis bol založený diaľničným mýtom. Tento príjem by mohol kopírovať infláciu. Nemáte veľa takých podkladových aktív, ktoré by toto dokázali," hovorí o možnej výhode z pohľadu DSS ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.

Dlhopisy s garanciou štátu

Už dnes je však známe, že výnosy z mýta nie sú také, ako sa čakalo. „Zrejme by to chcelo trochu vyššiu garanciu, ako len krytie budúcimi výnosmi z mýta," pripúšťa analytik M.E.S.A.10 a poradca premiérky Ján Marušinec.

Práve v garanciách vidí jeden z problémov analytik inštitútu INEKO Peter Goliaš: „Som skôr proti tomu. Vidím tam problematickú návratnosť, ktorá je závislá od stavu verejných financií na Slovensku. Hovorím o garanciách výnosu dlhopisov."

Otázna je tiež výška úroku, ktorú by DSS dostali. „Keď to bude výrazne nad sadzbou, za ktorú si dokáže požičať štát na trhu, tak, samozrejme, to nebude z hľadiska modelu výstavby diaľnic atraktívne, pretože štát to preplatí," povedal Marušinec.

Štát si dnes dokáže požičať peniaze na trhu na 10 rokov za 4,37 percenta, nad 15 rokov za viac ako päť percent.

Z pohľadu štátu by naoko mohlo byť výhodou to, že kým úroky zo štátnych dlhopisov zvyšujú deficit verejných financií, v prípade hospodárenia NDS to zatiaľ neplatí. Nedá sa vylúčiť, že Eurostat to časom zmení.

„Štát by mal ustriehnuť zadlženosť firmy, aby sa nemohlo stať niečo podobné ako so Slovenskou televíziou, kde sa to prešvihlo," dodal Marušinec.