Pezinčania uspeli, skládka prišla o povolenie

Pezinskí aktivisti uspeli. Najvyšší súd zrušil Ekologickej skládke povolenie na prevádzku.

Bratislava - Pezinčania v boji proti skládke uspeli. Najvyšší súd (NS) SR vo štvrtok zrušil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), v ktorom potvrdila právoplatnosť integrovaného povolenia na výstavbu pezinskej skládky odpadov.

Skládku tak nie je v súčasnosti možné prevádzkovať, lebo ako objasnila Zuzana Čaputová z občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta, rozhodnutia, ktoré túto činnosť povoľovali, súd zrušil pre nezákonnosť.

Súd skonštatoval, že Inšpektorát životného prostredia (IŽP) Bratislava porušil práva Pezinčanov ako účastníkov konania. Ako ďalej priblížila, inšpektorát im nesprístupnil úplnú žiadosť prevádzkovateľa. Odporcovia skládky sa tak nemohli oboznámiť s územným rozhodnutím, ktoré bolo neskôr utajené ako obchodné tajomstvo.

Dobrá správa pre samosprávy

"Myslím si, že SIŽP plne rešpektuje vydané rozhodnutie, vec je vrátená na ďalšie správne konanie," povedal právny zástupca SIŽP Ľubomír Fogaš s tým, že predpokladá, že sa uskutoční. Vysvetlil tiež, že v odôvodnení rozhodnutia súdu bude podrobne uvedené, aké chyby sa inšpekcii vyčítajú a tie sa následne odstránia.

Pezinský primátor Oliver Solga považuje rozsudok za dobrú správu nielen pre obyvateľov mesta, ale pre celé Slovensko a samosprávy. Podotkol, že dnes sa potvrdilo, že všeobecne záväzné nariadenia a územné plány, ktoré schvaľujú samosprávy, treba dodržiavať. "Je to pre mňa významný deň v dejinách mesta," uzavrel.

Ako doplnila Čaputová, má zmysel sa snažiť a na konci možno dosiahnuť spravodlivý výsledok.

"Je to pre mňa významný deň v dejinách mesta," okomentoval výsledok primátor mesta Oliver Solga.

Odmietnutá žaloba

Výstavba pezinskej skládky vzbudila už od začiatku veľký odpor u miestnych obyvateľov. Tí sa obrátili aj na Európsky parlament s petíciou, pod ktorú sa podpísalo viac ako 8000 ľudí. V nej upozornili na porušenie ich práv vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru. Proti skládke aktivisti usporiadali aj niekoľko protestov v Pezinku, pred Úradom vlády SR či ministerstvom životného prostredia.

Pezinčania sa na NS SR obrátili v januári tohto roku s odvolaním voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave. Ten v decembri 2008 zamietol ich žalobu proti rozhodnutiu SIŽP. NS SR vec vrátil na konanie inšpekcii. Proti rozsudku sa nie je možné odvolať.

Najvyšší súd tiež v apríli 2009 vydal predbežné opatrenie a dočasne zastavil prevádzkovanie skládky odpadov, kým nerozhodne o veci samej, teda o zákonnosti jej povolenia.

Skládka 400 metrov od centra

Vybudovanie a prevádzku skládky asi 400 metrov od centra Pezinku odobril vydaním integrovaného povolenia Inšpektorát životného prostredia (IŽP) Bratislava. Jeho rozhodnutie neskôr potvrdila aj SIŽP.

Podkladom pre toto povolenie bolo územné rozhodnutie vydané Krajským stavebným úradom v Bratislave, na čele ktorého bol Ján Man mladší (nominant Smeru-SD). Ten vlastnil 130-tisíc metrov štvorcových pozemkov pod navrhovanou skládkou a je synom vtedajšieho predsedu predstavenstva spoločnosti Ekologická skládka (ES) Jána Mana, ktorá žiadala o povolenie skládky.

Úradník a podnikateľ

Man ml. neskôr zo svojej funkcie na vlastnú žiadosť odstúpil. Ján Man ml. 26. mája súdu oznámil, že sa stal predsedom predstavenstva ES.

Ján Man mladší vydal povolenie na vybudovanie skládky, o ktoré žiadal jeho otec, šéf Ekologickej skládky.

Tento úrad vylúčil z konania všetkých účastníkov a v konaní tak ostal iba jediný účastník, akciová spoločnosť Ekologická skládka.

Bratislavský krajský stavebný úrad niekoľko mesiacov odmietal sprístupniť rozhodnutie verejnosti pre obchodné tajomstvo, ktoré v ňom malo byť obsiahnuté.

Napokon bolo odtajnené, pretože žiadne obchodné tajomstvo neobsahovalo. Skládka bola medzitým vybudovaná a podľa vyjadrení Mana ml. na predchádzajúcom pojednávaní sa v nej nachádza aj odpad.