Pezinok vyhral bitku vo vojne o skládku

Európsky súd posudzoval cez náš prípad, aké široké sú práva verejnosti. Rozsudok z Luxemburgu čítajú zástupcovia mesta úplne ináč ako podnikateľ Man a advokát štátu. Kauza sa vracia na Najvyšší súd, ktorý už raz rozhodol v prospech mesta a aktivistov.

Bratislava/Pezinok - Kúsok od Pezinka je vyhĺbená jama. Či ju zaplnia smeti, už desať rokov riešia všemožné úrady, ministerstvá, prokuratúra, polícia aj súdy. V utorok pribudol Európsky súdny dvor.

Posudzoval otázky sudcu Najvyššieho súdu Miroslava Gavalca, ktorého zaujímalo, aké práva má v podobných prípadoch verejnosť podľa európskeho práva.

Do konania sa zapojili aj štáty ako Česko či Francúzsko, ktoré majú otvorené vlastné kauzy.

Stanovisko z Luxemburgu čítajú Pezinčania a zástupcovia štátu rôzne. Primátor Oliver Solga hovorí o verdikte „v prospech občanov“, zástupca štátu Ľubomír Fogaš zas vidí potvrdenie „správneho postupu inšpekcie“.

Občan verzus podnikateľ

Obyvatelia Pezinka majú od utorka opäť  šancu, že im do mesta nezačnú proti ich vôli voziť smeti zo širokého okolia. Tú pred vyše dvoma rokmi takmer pochoval Ústavný súd.

Proti novej skládke odpadov postavenej pri už zatvorenom starom smetisku bojujú už vyše desať rokov.

Argumentujú aj zdravotnými rizikami, už dnes sa v ich okrese vyskytuje podľa Národného onkologického registra osemnásobne viac prípadov leukémie, ako je celoslovenský priemer.

Výstavbu skládky len pár stoviek metrov od centra odmietlo mesto aj v územnom pláne. Jej majitelia napojení na Smer ju i tak počas prvej vlády Roberta Fica postavili a začali zavážať.

Zákonnosť výstavby sprevádzali protesty, riešili ju inšpekcie, ministerstvá, parlament, vláda, župa, polícia, prokuratúra i súdy.

V máji 2009 dal Pezinčanom za pravdu Najvyšší súd a povolenie na výstavbu skládky zrušil.

Sudcovi Miroslavovi Gavalcovi sa nepozdávalo, že štátne úrady utajili Pezinčanom územné rozhodnutie pre skládku ako obchodné tajomstvo a tí sa proti jej výstavbe  nemohli účinne brániť.

Územné rozhodnutie pritom vydal krajský stavebný úrad, na ktorého čele bol nominant Smeru Ján Man mladší.

Ten bol zároveň vlastníkom pozemkov pod skládkou a synom majiteľa skládky Jána Mana staršieho.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu však v máji 2010 zvrátil Ústavný súd, ktorý v ňom videl porušenie vlastníckych práv majiteľov skládky.

Gavalcovi sa tak kauza vrátila a rozhodnutím Ústavného súdu mal byť viazaný. Sudca však pochyboval, či verdikt Ústavného súdu nebude viesť k porušeniu európskej legislatívy, a preto sa obrátil na európsky súd.

Ten rozhodol, že „odmietnutie dať verejnosti územné rozhodnutie nemožno odôvodniť odvolávaním sa na ochranu dôvernosti obchodných alebo priemyselných informácií“.

Stretnú sa opäť na súde

Pezinská aktivistka a právnička Zuzana Čaputová  aj primátor mesta Oliver Solga označili verdikt európskeho súdu za veľmi dobrú správu „v prospech verejnosti“.

S tým nesúhlasí Ján Man mladší ani Ľubomír Fogaš zastupujúci štát. Obaja upozorňujú, že európsky súd povedal aj to, že chybu môže úrad napraviť v druhom stupni rozhodovania. Za predpokladu, že obyvatelia sa v ňom ešte môžu účinne brániť.

„To v tomto prípade nemožno poprieť, pretože Slovenská inšpekcia životného prostredia dala Pezinčanom 30-dňovú lehotu na vyjadrenie a v nej sa nikto nevyjadril,“ povedal Fogaš.

Čaputová nesúhlasí. „Utajené rozhodnutie sprístupnili takmer dva mesiace po tom, ako bola umožnená okamžitá výstavba skládky. Je absurdné tvrdiť, že Pezinčania mali v takejto situácii účinný vplyv na rozhodovanie.“

Fogaš aj Man upozorňujú aj na to, že európsky súd sa nevyjadril ani k otázke o rozsahu práv verejnosti v procese posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie.

Rozhodovať teraz opäť bude Najvyšší súd a jeho senát na čele s Gavalcom.

Pri odpade sa objavil Smer aj Kočner

Ku kauze patrí prepojenie podnikateľov na vládnu stranu, občianske protesty aj zavádzanie Mariána Kočnera.

Príbeh skládky sa začal ako bežná regionálna kauzička, no po nástupe prvej vlády Roberta Fica sa  rozrástol na jednu z najsledovanejších environmentálnych, ale aj klientelistických káuz v krajine.

Najprv upútalo, že skládku povoľoval úrad, ktorému šéfoval nominant Smeru Ján Man mladší. Ten vlastnil aj pozemky pod skládkou.

Pokračovalo to utajovaním kľúčových rozhodnutí pred verejnosťou, ktorá sa tak iba ťažko mohla vyjadriť k stavbe, čo môže ovplyvniť životné prostredie v meste.

Protesty Pezinčanov vyprovokovali premiéra Roberta Fica: hovoril o protivládnych demonštráciách, spochybnil ich spontánnosť aj  umelcov, ktorí protest podporili.

Nasledovala hra podnikateľa Mariána Kočnera. Do kauzy vstúpil ako zástupca spoločnosti Westminster Brothers, ktorá predstierala, že je novým prevádzkovateľom skládky.

Úrady rozhodnutia mesiace doručovali jemu, Kočner však neskôr vyhlásil, že so skládkou nikdy nič nemal a štát sa má obrátiť na Manovcov

Čaputová: Verejnosť mali informovať

Právnička Pezinčanov ZUZANA ČAPUTOVÁ tvrdí, že verdikt bude mať vplyv na rozhodovanie v celej Európskej únii.

Aký máte pocit z verdiktu Európskeho súdu?

„Považujem ho za dobrú správu pre Pezinčanov. Niektoré otázky nechal posúdiť Najvyšší súd, čo je v poriadku, lebo ten najlepšie pozná skutkovú stránku a je to vec vnútroštátneho posúdenia.“

Aký dopad bude mať na samotnú skládku?

„Usmernenia rozsudku sú dôležité pre vnútroštátne súdy z hľadiska toho, ako majú vykladať právo Európskej únie. Ak je akcentované, že utajenie územného rozhodnutia bolo protiprávne a že v princípe má byť verejnosti k dispozícii už v prvom stupni, tak to sú dôležité posolstvá.“

Zástupca štátu Ľubomír Fogaš upozorňuje, že súd povedal aj to, že chybu mohol úrad napraviť v druhom stupni konania.

„Zo zákona môžu účastníci  námietky uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní v prvom stupni konania, na neskôr uplatnené námietky správny orgán neprihliada. Na to nás inšpektorát upozorňoval niekoľkokrát. V druhom stupni sa skládka už navyše dávno stavala.“

Argumentuje aj tým, že Európsky súd sa odmietol zaoberať otázkou väčších práv verejnosti v procese povoľovania vplyvov skládky na životné prostredie.

„Nerozhodnutie o tejto otázke neznamená, že dali za pravdu štátu. “

Je to iba ďalšie rozhodnutie, alebo je zlomové?

„Je významné, je to záväzný právny názor na výklad práva EÚ, ako má byť zohľadňované v našej kauze.“

Má toto rozhodnutie vplyv aj na ostatné krajiny?

„Určite z hľadiska práv účasti verejnosti v povoľovacích konaniach. Rovnako aj  v otázke vzťahov medzi Najvyšším a Ústavným súdom, na to čakali sudcovia aj z ďalších krajín. “

Ako dlho sa kauza môže ťahať?

„Predpokladám, že Najvyšší súd rozhodne v najbližších mesiacoch.“