Pezinská skládka na súde zamrzla

Súd by mal podľa právnikov výstavbu skládky čo najskôr pozastaviť. Inak vraj hrozí porušenie medzinárodných zmlúv.

Bratislava - Ani po viac ako troch týždňoch od podania žaloby na Inšepkciu životného prostredia pre povolenie spornej skládky odpadov neďaleko centra Pezinka sa súd nezačal zaoberať žiadosťou o pozastavenie jej výstavby. O odklad rozhodnutia o výstavbe až do definitívneho verdiktu súdu žiadalo v rámci žaloby štyridsaťštyri Pezinčanov ešte začiatkom septembra.

Bratislavský krajský súd o žiadosti zatiaľ rozhodnúť nemohol, pretože od Inšpekcie životného prostredia nedostal podklady. „Dňa 4. 9. sme inšpekcii zaslali výzvu na vyjadrenie sa k podanej žalobe a na predloženie administratívneho spisu k danej veci. Zatiaľ nám neboli doručené,“ povedal hovorca súdu Pavol Adamčiak. Pezinčanom ide pritom o čas, keďže skládku investor začal načierno stavať už v máji a od konca augusta v jej výstavbe pokračuje aj legálne. A to aj napriek tomu, že ju zakazuje územný plán mesta.

Hovorca inšpekcie Michal Štefánek včera Denníku SME odpovedal, že „spis sme na súd osobne doručili dnes“. Doteraz ho inšpektori podľa neho potrebovali na vypracovanie stanoviska pre súd.

Hrozí porušenie zmlúv

Pezinčania v žalobe tvrdia, že ak súd výstavbu do právoplatného rozhodnutia o zákonnosti či nezákonnosti povolenia sklád­ky nezastaví, môže dôjsť k porušeniu medzinárodných záväzkov. Slovensko totiž v roku 2005 prijalo takzvaný Aarhuský dohovor, v ktorom sa spolu s ďalšími štátmi Európskej únie zaviazalo k včasnému a účinnému prístupu verejnosti k spravodlivosti pri povoľovaní stavieb s výrazným vplyvom na životné prostredie. Medzi také dohovor zaraďuje napríklad elektrárne, priehrady, kameňolomy, chemické fabriky, diaľnice či veľké skládky odpadov, ako má byť tá v Pezinku.

Právna zástupkyňa Pezinčanov Zuzana Dlugošová upozorňuje na stanoviská českých súdov, ktoré v prípadoch sporného rozširovania diaľnic konštatovali, že „pokiaľ by návrhu na priznanie odkladného účinku vyhovené nebolo, došlo by k porušeniu Aarhuského dohovoru, pretože poskytovaná súdna ochrana by nebola včasná a spravodlivá“.

Právnik združenia Občan a demokracia Peter Wilfling, ktorý sa venuje uplatňovaniu Aarhuského dohovoru, si tiež myslí, že súd by mal výstavbu sklád­ky čo najskôr pozastaviť. „Ak by súd vykonateľnosť povolenia skládky neodložil, súdne konanie by stratilo zmysel, pretože kým súd rozhodne o žalobe, skládka bude dávno postavená, sčasti zavezená a tento stav by sa už nedal zvrátiť.“

Ak by to súd dopustil, porušil by podľa Wilflinga medzinárodný dohovor aj predpisy únie.

„Slovenská republika by tak porušila svoje medzinárodné záväzky a Európska komisia by mohla proti Slovensku podať žalobu na Európsky súdny dvor. Zároveň by to znamenalo narušenie dôvery v to, že na Slovensku sa dodržuje právo.“

Ministerstvo mlčí

Súd ani ministerstvo spravodlivosti sa k možnému porušeniu medzinárodných dohovorov vyjadriť nechceli. „Prípady na súdoch nekomentujeme. Dovoľujeme si vás však informovať, že vecným gestorom pre Aarhuský dohovor je ministerstvo životného prostredia,“ napísala Jana Revayová z ministerstva spravodlivosti.

Ministerstvo životného prostredia na otázky SME včera nereagovalo.