Po R1 jazdia autá. Stavbári ešte nedostali peniaze

Niektoré stavebné firmy nedostali zaplatené za prácu na rýchlostnej ceste R1, ktorú dali do prevádzky už pred trištvrte rokom.

Bratislava - Po rýchlostnej ceste medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami už mesiace jazdia autá, no stavbári sa stále sporia o peniaze za ňu. Niektoré firmy totiž nedostali za svoju prácu zaplatené.

„Máme pohľadávky v sume približne 800­-tisíc eur. V tejto hodnote sme robili hlavne hydroizolácie mostovky. Práce boli riadne uznané a prevzaté, ale nebolo nám nič vyplatené,“ povedal Rastislav Paďha z Váhostavu.

Podobné problémy majú podľa informácií SME aj iné firmy, napríklad Elektrovod či Holcim. Peter Robl z komunikačného oddelenia Holcimu však situáciu nechcel komentovať.

„Nepovažujeme za vhodné sa k téme cez médiá vyjadrovať,“ povedal.

Kto čo zaplatil?

Spoločnosť Granvia, ktorá stavbu R1 zastrešila, tvrdí, že si všetky záväzky splnila. „Voči našim zmluvným partnerom sme si vždy poctivo plnili zmluvné aj finančné záväzky,“ hovorí Lenka Kubejová z komunikačného odboru firmy.

Na stavbu časti R1 si Granvia najala maďarskú firmu A-Híd Építő. Tá si časť prác objednala od ďalších firiem, ako je napríklad Váhostav, ale nevyplatila ich za práce.

Maďarská firma tvrdí, že na vine je Granvia. „Dvadsať percent zmluvnej ceny nám nevyplatila,“ uviedla maďarská firma.

Doplnila, že Granvia dokonca most na R1, na ktorom pre ňu maďarská firma pracovala, ani oficiálne neprevzala. Napriek tomu to nebol problém, aby sa R1 uviedla do prevádzky.

„Niekoľkokrát sme informovali objednávateľa a subdodávateľov, že požiadavky subdodávateľov a ďalších dodávateľov prác budú platné, keď bude úspešne ukončený proces prebratia stavby,“ povedal zástupca maďarskej firmy András Szőllős.

Čakajú na ministerstvo

A-Híd Építő, ale aj niektoré nevyplatené firmy dúfajú, že problém vyrieši ministerstvo dopravy. Rezortu preto poslali listy.

„Ministerstvo dopravy sa obráti na koncesionára, aby spomínané problémy riešil a aby všetky záväzky boli splnené,“ povedal hovorca rezortu dopravy Martin Kóňa.

Dodal, že ide o súkromné firmy, ktorých vzťahy sa riadia podľa obchodného zákonníka.

„Ministerstvo nemá právomoci, aby prinútilo komerčný subjekt k tomu, aby si plnil záväzky vyplývajúce z dodávateľsko-odberateľských vzťahov,“ vraví Kóňa.

Riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomír Palčák hovorí, že sa v poslednom čase problém s neplatením na Slovensku vyskytuje častejšie. Obvykle sa o tom však hovorí v súvislosti s tendrami z posledného obdobia, keď štátnych zákaziek ubudlo a stavbári podliezali ceny.

Granvia nie je ten prípad. Za necelých 50 kilometrov R1 zinkasuje každý mesiac 125 miliónov eur počas 30 rokov.