Počiatek chce nižšiu cenu za stavbu tunelov pri Žiline

Bratislava - Ministerstvo dopravy by malo vyjednať s koncesionárom nižšiu cenu za stavbu a prevádzku 29 kilometrov diaľnice D1 pri Žiline vrátane tunelov. V opačnom prípade bude ministerstvo financií presadzovať dobudovanie úsekov cesty formou klasického verejného obstarávania. Novinárom to dnes povedal minister financií Ján Počiatek (Smer-SD).

Kontrakt s konzorciom okolo nemeckej firmy Hochtief PPP Solutions nedávno uzavrel minister dopravy Ľubomír Vážny (Smer-SD), štát má za stavbu a prevádzku diela zaplatiť celkovo asi 8,5 miliardy eur. Samotné stavebné náklady by mali dosiahnuť zhruba dve miliardy eur.

Počiatek tvrdil, že ak sa pri finančnom dotiahnutí transakcie ukáže, že klasická výstavba tunelov by vyšla lacnejšie, bude uprednostňovať zastavenie projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP). "Očakávame, aby ten rozdiel medzi metódou PPP a konvenčným obstarávaním bol minimálny," vyhlásil minister financií. Výstavba diaľnice prostredníctvom klasického obstarávania podľa neho zatiaľ vychádza výhodnejšie.

Posledné úseky diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami by mali byť k dispozícii motoristom v roku 2014. Koncesionár sa má postarať o ich výstavbu a následne 30-ročnú prevádzku, štát bude dielo po dokončení splácať. Finančné podmienky kontraktu s konzorciom v zložení Hochtief PPP Solutions, Alpine Bau, FCC Construcción S.A. a Western Carpathians Motorway Investors Company by mali byť spresnené v máji. Potom by sa štyri úseky od Hričovského Podhradia až po Dubnú Skalu mali začať stavať.

Projektmi verejno-súkromného partnerstva chce vláda urýchliť výstavbu ciest. Ako prvá sa rozbehla stavba chýbajúcich úsekov rýchlostnej cesty R1 medzi Nitrou a Banskou Bystricou. V rámci druhého projektu, ktorý zahŕňa vybudovanie asi 75 kilometrov diaľnice D1 v Žilinskom a Prešovskom kraji, sa zatiaľ začali prípravné práce.

Ako SMER-SD plní sľub o obmedzenom využívaní PPP projektov pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest

Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.

Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005

„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."

Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.

Zdroj: INEKO