Počiatkov miliardový projekt je na hrane, Kažimír ukázal čísla

Keby sa tento rok začalo s výstavbou obchvatu Bratislavy tradičným spôsobom, bolo by to o 62 miliónov lacnejšie než cez PPP.

BRATISLAVA. Výstavba obchvatu Bratislavy a priľahlej rýchlostnej cesty R7 v smere od Bratislavy na Šamorín cez súkromné peniaze vychádza na hranu. Ministerstvo dopravy pod vedením Jána Počiatka ho chce začať stavať práve formou verejno-súkromného partnerstva (PPP).

Ministerstvo financií Petra Kažimíra zo Smeru mu v pondelok podvečer za túto snahu vystavilo účet. Zverejnilo stanovisko k projektu výstavby spomínaného obchvatu.

Analytici rezortu financií vyrátali, že ak by sa štát rozhodoval medzi PPP a štandardným modelom v roku 2016, výstavba cez štátne peniaze vychádza lepšie až o 62 miliónov eur.

"V scenári, ktorý predpokladá procesne a technicky realizovateľnú možnosť výstavby štátom až v roku 2018, však vychádza o 113 miliónov eur výhodnejšie výstavba a prevádzka projektu D4/R7 prostredníctvom PPP projektu," píše rezort financií v stanovisku.

Analytici dodali, že oba varianty pritom vychádzajú výhodnejšie než nulový scenár, teda nerobiť nič.

Štát najskôr v roku 2019?

Ministerstvo financií predpokladá, že štát by vlastnými prostriedkami začal stavať obchvat najskôr v roku 2019.

Aj preto podľa ministerstva nakoniec vychádza výhodnejšie výstavba tohto obchvatu cez PPP. Výstavba sa totiž môže začať už tento rok.

"Podľa aktualizovanej štúdie môže byť variant PPP výhodnejší o 186 miliónov až po 1,26 miliardy eur," píše ministerstvo v stanovisku.

Ak sa obchvat začne stavať už v tomto roku, dokončovať by sa mal v rokoch 2020. Jeho hlavnými socioekonomickými benefitmi sú napríklad ušetrený čas, nižšie prevádzkové náklady áut, či nižšiu nehodovosť.

Novú autostrádu by mala začať stavať španielska spoločnosť Cintra. Tá spolu s rakúskym Porrom a austrálskym Macquarie Capital Group ponúkla v súťaži celkovú cenu takmer 1,9 miliardy eur. Zo všetkých štyroch uchádzačov, ktorí postúpili do užšieho kola, ponúkla najnižšiu ročnú splátku. Štát jej bude každý rok platiť necelých 57 miliónov eur.

Pôvodné analýzy, v ktorých sa rátalo, že obchvat môže vyjsť aj na 4,5 miliardy eur

V cene je nielen výstavba obchvatu s dĺžkou takmer 60 kilometrov, ale aj údržba autostrády na 30 rokov. Zároveň sa investor v zmluve zaviaže, že po 30 rokoch diaľnicu odovzdá štátu ako novú.

Nižšie ceny, ako pôvodne ministerstvo predpokladalo, ponúkli aj ďalší v poradí. Odhadovaná ročná splátka zvyšných troch konzorcií po otvorení obálok v decembri sa pohybovala od 69 do 91 miliónov eur.

Obchvat chcelo stavať viacero veľkých stavebných firiem. Bola medzi nimi napríklad francúzska spoločnosť Vinci, ktorá na Slovensku už jednu diaľnicu za súkromné peniaze stavala. Medzi štyrmi favoritmi bol aj rakúsky Strabag a nemecká spoločnosť Hochtief.

Aj slovenská firma

Pôvodný zámer vo výstavbe nerátal s viacerými úsekmi. V rámci súťažného dialógu sa do diaľnice zapracovalo viacero nových objektov.

Medzi nimi sú napríklad odstavné miesta každých približne 2,5 kilometra, kamerový dohľad sa rozšíril na celé pokrytie vozovky, či doplnila sa tieniaca stena pri Letisku Milana Rastislava Štefánika.

Vláda by o novom obchvate mala rozhodovať v najbližších dňoch. Do volieb ostávajú necelé tri týždne. Aj keď vláda výstavbu obchvatu odsúhlasí, odborníci hovoria, že problémy Bratislavy nevyrieši.

Jedným z najvyťaženejších úsekov v hlavnom meste je Prístavný most, po ktorom prejde vyše stotisíc áut denne.

Analytik Inštitútu INEKO Ján Kovalčík, ktorý viedol Inštitút stratégií na ministerstve dopravy v čase Jána Figeľa z KDH v minulosti povedal, že dodnes rezort dôveryhodne nevysvetlil dopady diaľnice na dopravu v okolí Bratislavy.

Rezort dopravy minulý týždeň ukázal všetkých záujemcov, ktorí o obchvat mali záujem. Medzi nimi bola jediná slovenská firma - Inžinierske stavby Košice. Tá chcela stavať obchvat v konzorciu napríklad s firmou  Bouygues Travaux Publics, či českým Metrostavom. Do súťaže sa prihlásilo aj španielske OHL, či čínske spoločnosti.