Počiatkov miliardový projekt je na hrane, Kažimír ukázal čísla

Keby sa tento rok začalo s výstavbou obchvatu Bratislavy tradičným spôsobom, bolo by to o 62 miliónov lacnejšie než cez PPP.

15. 02. 2016

BRATISLAVA. Výstavba obchvatu Bratislavy a priľahlej rýchlostnej cesty R7 v smere od Bratislavy na Šamorín cez súkromné peniaze vychádza na hranu. Ministerstvo dopravy pod vedením Jána Počiatka ho chce začať stavať práve formou verejno-súkromného partnerstva (PPP).

Ministerstvo financií Petra Kažimíra zo Smeru mu v pondelok podvečer za túto snahu vystavilo účet. Zverejnilo stanovisko k projektu výstavby spomínaného obchvatu.

Analytici rezortu financií vyrátali, že ak by sa štát rozhodoval medzi PPP a štandardným modelom v roku 2016, výstavba cez štátne peniaze vychádza lepšie až o 62 miliónov eur.

"V scenári, ktorý predpokladá procesne a technicky realizovateľnú možnosť výstavby štátom až v roku 2018, však vychádza o 113 miliónov eur výhodnejšie výstavba a prevádzka projektu D4/R7 prostredníctvom PPP projektu," píše rezort financií v stanovisku.

Analytici dodali, že oba varianty pritom vychádzajú výhodnejšie než nulový scenár, teda nerobiť nič.

Štát najskôr v roku 2019?

Ministerstvo financií predpokladá, že štát by vlastnými prostriedkami začal stavať obchvat najskôr v roku 2019.

Aj preto podľa ministerstva nakoniec vychádza výhodnejšie výstavba tohto obchvatu cez PPP. Výstavba sa totiž môže začať už tento rok.

"Podľa aktualizovanej štúdie môže byť variant PPP výhodnejší o 186 miliónov až po 1,26 miliardy eur," píše ministerstvo v stanovisku.

Ak sa obchvat začne stavať už v tomto roku, dokončovať by sa mal v rokoch 2020. Jeho hlavnými socioekonomickými benefitmi sú napríklad ušetrený čas, nižšie prevádzkové náklady áut, či nižšiu nehodovosť.

Novú autostrádu by mala začať stavať španielska spoločnosť Cintra. Tá spolu s rakúskym Porrom a austrálskym Macquarie Capital Group ponúkla v súťaži celkovú cenu takmer 1,9 miliardy eur. Zo všetkých štyroch uchádzačov, ktorí postúpili do užšieho kola, ponúkla najnižšiu ročnú splátku. Štát jej bude každý rok platiť necelých 57 miliónov eur.

Pôvodné analýzy, v ktorých sa rátalo, že obchvat môže vyjsť aj na 4,5 miliardy eur

V cene je nielen výstavba obchvatu s dĺžkou takmer 60 kilometrov, ale aj údržba autostrády na 30 rokov. Zároveň sa investor v zmluve zaviaže, že po 30 rokoch diaľnicu odovzdá štátu ako novú.

Nižšie ceny, ako pôvodne ministerstvo predpokladalo, ponúkli aj ďalší v poradí. Odhadovaná ročná splátka zvyšných troch konzorcií po otvorení obálok v decembri sa pohybovala od 69 do 91 miliónov eur.

Obchvat chcelo stavať viacero veľkých stavebných firiem. Bola medzi nimi napríklad francúzska spoločnosť Vinci, ktorá na Slovensku už jednu diaľnicu za súkromné peniaze stavala. Medzi štyrmi favoritmi bol aj rakúsky Strabag a nemecká spoločnosť Hochtief.

Aj slovenská firma

Pôvodný zámer vo výstavbe nerátal s viacerými úsekmi. V rámci súťažného dialógu sa do diaľnice zapracovalo viacero nových objektov.

Medzi nimi sú napríklad odstavné miesta každých približne 2,5 kilometra, kamerový dohľad sa rozšíril na celé pokrytie vozovky, či doplnila sa tieniaca stena pri Letisku Milana Rastislava Štefánika.

Vláda by o novom obchvate mala rozhodovať v najbližších dňoch. Do volieb ostávajú necelé tri týždne. Aj keď vláda výstavbu obchvatu odsúhlasí, odborníci hovoria, že problémy Bratislavy nevyrieši.

Jedným z najvyťaženejších úsekov v hlavnom meste je Prístavný most, po ktorom prejde vyše stotisíc áut denne.

Analytik Inštitútu INEKO Ján Kovalčík, ktorý viedol Inštitút stratégií na ministerstve dopravy v čase Jána Figeľa z KDH v minulosti povedal, že dodnes rezort dôveryhodne nevysvetlil dopady diaľnice na dopravu v okolí Bratislavy.

Rezort dopravy minulý týždeň ukázal všetkých záujemcov, ktorí o obchvat mali záujem. Medzi nimi bola jediná slovenská firma - Inžinierske stavby Košice. Tá chcela stavať obchvat v konzorciu napríklad s firmou  Bouygues Travaux Publics, či českým Metrostavom. Do súťaže sa prihlásilo aj španielske OHL, či čínske spoločnosti.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Autá idúce do zoo stáli až v strede Kavečian. To som nezažil, vraví starosta

Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...

Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...

Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci

Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.

Vysporadúvajú pozemky pod obecnými cestami

NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...

Vláda odklepla Doležalovu novelu cestného zákona. Dočkáme sa diaľnice do Košíc?

Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...

Zmenou cestného zákona sa umožní vyvlastnenie pozemkov pod diaľnicami

Nanovo by sa malo vymedziť cestné ochranné pásmo, ktoré už nebude viazané na dopravné značky, ale...

Kauza Machnáč: Pamiatka chátra, súkromníkovi ju chcú vyvlastniť

Inštitút vyvlastnenia sa má prvýkrát využiť na odobratie historickej nehnuteľnosti nezodpovednému...

Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce...

Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...