Pod nátlakom kompenzuje

Príznačné je, že premiér Robert Fico nenastúpil na „cestu, ktorá je cestou kompenzácie", pred spustením elektronického mýta, ani pred protestmi kamionistov, ale až po nich.

Predseda vlády odmietol rokovať „s ľuďmi, čo porušujú zákony", ale ich požiadavky neodmietol. Podľa predstaviteľa Únie autodopravcov protestujúci kamionisti dosiahli to, čo sa ešte nikomu v dlhej histórii Slovákov nepodarilo. Hoci Jaroslav Polaček to vo svojej eufórii prehnal, faktom je, že od vzniku republiky tu ešte žiadny protest nemal také výsledky ako protest kamionistov.

V roku 2003 sa odborová konfederácia pokúšala presadiť svoje požiadavky aj tak, že blokovala hraničné priechody a diaľnice. Napriek tomu, že ju podporoval aj predseda opozičnej strany Smer, protesty úspech nemali. Rovnako dopadol aj protest železničiarov, ktorý vtedy Robert Fico označil za „prvú zásadnú reakciu občanov na sociálnu, protiľudovú, ale takisto nesystémovú politiku súčasnej pravicovej vlády". Neskôr protestovali aj zdravotníci či učitelia, ale toho, aby im premiér Dzurinda v priamom prenose povedal, že hrubým spôsobom porušujú zákon, a potom ich najdôležitejšie požiadavky splnil, sa nedočkali. To, že sa akcia kamionistov stala najúspešnejším protestom v dejinách republiky, je dôležitou správou o štýle a spôsobe momentálneho vládnutia.

Opäť sa potvrdilo, že to nie je vládnutie kabinetu a ministrov, ale premiérske, čo sa prejavilo aj tým, že predseda vlády znovu znevážnil ministra Vážneho. Ak minister dopravy o štyroch požiadavkách autodopravcov povie, že sú diletantské a nesplniteľné, no premiér trom z nich do značnej miery vyhovie, tak berie svojmu ministrovi aj posledné zvyšky vážnosti. Zmätok okolo mýta takisto potvrdil, že aj najdôležitejšie vládne rozhodnutia sa prijímajú bez fundamentu.

Vláda urobila všetko pre to, aby profit z elektronického mýta zabezpečili štátu autodopravcovia. Keď kamionisti vyšli do ulíc, premiér si náhle spomenul, že „vláda sa už dlhodobejšie zaoberá otázkou, či je, alebo nie je možné nájsť určitú mieru kompenzácie za náklady, ktoré vzniknú používaním spoplatnených úsekov". Príznačné je, že predseda Fico nastúpil na „cestu, ktorá je cestou kompenzácie", nie pred spustením mýta, ani pred protestmi, ale až po nich. Čo je postup, ktorý všetkým oznamuje: Keď vláda hovorí, že robí len to, čo je nevyhnutné, tak jej nemôžete veriť. Vyjdite do ulíc a po niekoľkých dňoch vám premiér oznámi, že pôjde inou cestou - cestou kompenzácie...

Predseda vlády tvrdí, že nižšiu spotrebnú daň na naftu budú mať autodopravcovia vtedy, ak parlament schváli zníženie počtu rezortov zo 16 na 14. Takéto podmieňovanie však nemá vecný dôvod, lebo zrušením dvoch ministerstiev sa nedajú získať peniaze na vykrytie tohtoročnej 100-miliónovej straty zo zníženej dane. Ide o podmieňovanie, ktoré má politické dôvody. Ak poslanci redukciu rezortov neschvália, bude sa na čo vyhovoriť, že „cestou kompenzácie" sa ísť nedá. Lenže v takom prípade pôjdu kamióny opäť do ulíc, lebo autodopravcovia už vedia, že premiér pod nátlakom nerokuje, ale požiadavky plní.