Podľa vlády je stavebný zákon v rozpore s Ústavou

07. 07. 2000

Zdroj: vyvlastnenie.sk

Z prednovembrového obdobia pochádza nemálo zákonov, ktoré sú účinné dodnes. Jedným z nich je Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1. októbra 1976. Zákon so svojimi vyhláškami vyhovoval spoločenským pomerom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, a preto v týchto rokoch ani nebola potrebná jeho zmena.

Po zmene politického režimu po novembri 1989 zákon vyžadoval niekoľko noviel. Nasledujúce novely riešili čiastkový nesúlad zákona s novými ústavnými a spoločenskými pomermi. Napriek nim však zákon ako celok svojimi cieľmi a konštrukciou už nevyhovuje terajšej situácii.

Vláda Slovenskej republiky preto pripravila v roku 1998 návrh nového zákona. V duchu prispôsobenia zákona súčasnej situácii a jeho uvedenia do súladu s Ústavou, boli pripravené zásady zákona o územnom plánovaní a zásady zákona o stavebnom poriadku, ktoré však po pripomienkovom konaní už neboli ďalej prerokované vzhľadom na zmenu rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a na nové legislatívne pravidlá. Dôvodová správa podáva jeden z kvalifikovaných pohľadov, v čom je súčasný stavebný zákon nevhodný a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Pre záujemcov je k dispozícii úplný text znenia Dôvodovej správy Návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. V stručnosti, čo sa píše v dôvodovej správe okrem iného o problematike vyvlastňovania?

Základom teraz platnej právnej úpravy územného plánovania a stavebného poriadku je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). K nemu boli vydané vykonávacie predpisy - vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, a neskôr aj ďalšie.

Uvedené právne predpisy zavŕšili dovtedajší vývin práva v tejto oblasti spoločenských vzťahov v duchu idey zavŕšenia víťazstva socializmu. Nosnými cieľmi tejto právnej úpravy boli

  • nerozlišovanie medzi súkromnoprávnou a verejnoprávnou sférou,
  • uprednostňovanie celospoločenských záujmov pred skupinovými a individuálnymi záujmami, najmä uprednostňovanie spoločenského vlastníctva pred súkromným vlastníctvom pozemkov a stavieb, vyvlastňovaním stavebných pozemkov,
  • koncipovanie všetkých činností v územnom plánovaní a vo výstavbe ako úlohy štátu a jeho orgánov a organizácií, pričom postavenie občana a tzv. nesocialistických organizácií bolo trpné a okrajové, plne závislé od vôle a povoľovania štátnych orgánov.

Zákon č. 50/1976 Zb. so svojimi vyhláškami zavŕšil koncentráciu a centralizáciu územného plánovania a stavebného poriadku a potláčania súkromnoprávnej povahy práva na zhotovenie stavby, ktorá postupovala po Februári 1948.

Jeho celková koncepcia aj po čiastkových úpravách nedostatočne zohľadňuje okrem iného aj:

  • výnimočnosť inštitúcie vyvlastňovania a primeranosti náhrady za obmedzenie alebo odňatie vlastníckeho práva,
  • zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva.

Ani opakované novely a zrušenie viacerých vyhlášok a novela zostávajúcich nemôžu zabezpečiť právnu úpravu územného plánovania koncepčne zodpovedajúcu terajším ústavným a politickým pomerom v Slovenskej republike. Preto sa ukázala potreba úplne novej právnej úpravy územného plánovania a stavebného poriadku.

Nový, navrhovaný zákon z hľadiska rozsahu reglementovaných právnych vzťahov nezužuje, ani nerozširuje medze doterajšej právnej úpravy. Ide teda naďalej o právnu úpravu územného plánovania a stavebných právnych predpisov, vrátane úpravy pravidiel vyvlastňovania na účely zhotovenia stavby alebo ochranného pásma stavby.

Návrh zákona je vedený okrem iného aj týmito cieľmi:

  • rovnosťou všetkých vlastníkov a jednotou vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy,
  • zúžením priestoru na obmedzenie alebo odňatie vlastníckeho práva iba na celospoločensky a regionálne nevyhnutné prípady v súlade s čl. 20 ods. 4 ústavy,
  • minimalizáciou verejnoprávnych zásahov do súkromného práva,
  • odčlenením hmotnoprávnych ustanovení od procesnoprávnych ustanovení (stavebných konaní).

Navrhovaný zákon sleduje súlad právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky, a to aj

  • pri úprave vyvlastnenia a núteného obmedzenia vlastníctva pozemku a stavby s čl. 20 ods. 4.

Európsky dohovor o ľudských právach v časti týkajúcej sa držby majetku a ochrany tejto držby už v zásadných črtách bol prevzatý do Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovaný zákon je koncepčne odlišný od platnej úpravy o.i. aj v tom, že právo zhotoviť stavbu chápe ako prirodzené právo vlastníka pozemku, ktoré môže byť obmedzené iba vo verejnom záujme, v nevyhnutnom rozsahu a za primeranú náhradu. Úprava obmedzenia vlastníckeho práva alebo jeho odňatie (vyvlastnenie) je podstatne zúženejšia z hľadiska dôvodov a sťaženejšia z hľadiska procedúry v porovnaní s teraz platným zákonom č.50/1976 Zb. Rovnako primeranosť náhrady sa už neodvíja od vyhlášky ministerstva, ale od dohody vyvlastneného a vyvlastniteľa s kompetenciou súdu rozhodovať spornú výšku náhrady.

V § 36 navrhovaného zákona sa podstatne redukujú dôvody, pre ktoré možno pozemok alebo stavbu vyvlastniť. Vyvlastňovanie stavieb a pozemkov na ich zhotovenie nie je v súlade s právami vlastníkov pozemkov a stavieb, ako ich možno chápať v Európskom dohovore o ľudských právach a v čl. 20 ods. 4 Ústavy.

Nepreberá sa oprávnenie stavebného úradu povoliť použiť cudzí pozemok na zriadenie staveniska. Takéto oprávnenie nemá oporu v ústave (čl. 20 Ústavy).

Toľko výťah z dôvodovej správy k návrhu vládneho zákona. Z paragrafovaného znenia návrhu zákona vyplýva, že výška finančnej náhrady za vyvlastnený majetok je určená dohodou medzi vyvlastniteľom a vyvlastneným. Ak nedôjde k dohode, o rozdiele medzi návrhmi jednej a druhej strany rozhodne súd. To by malo zabezpečiť, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Nový stavebný zákon: Prehľad základných princípov nového zákona

Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...

Výstavba diaľnic sa má urýchliť, prezidentka odobrila novelu zákona

V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...

Novela zákona urýchli výstavbu diaľnic aj o viac ako rok, vyhlásil Doležal

Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...

Obchvat Prešova začne fungovať, no východ potrebuje 15-násobne viac diaľnic a ciest

Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...

VIA IURIS: Novela zákona o výstavbe diaľnic je v rozpore s ústavou

VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...

Autá idúce do zoo stáli až v strede Kavečian. To som nezažil, vraví starosta

Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...

Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...

Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci

Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.

Vysporadúvajú pozemky pod obecnými cestami

NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...

Vláda odklepla Doležalovu novelu cestného zákona. Dočkáme sa diaľnice do Košíc?

Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...