Z prednovembrového obdobia pochádza nemálo zákonov, ktoré sú účinné dodnes. Jedným z nich je Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1. októbra 1976. Zákon so svojimi vyhláškami vyhovoval spoločenským pomerom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, a preto v týchto rokoch ani nebola potrebná jeho zmena.
Po zmene politického režimu po novembri 1989 zákon vyžadoval niekoľko noviel. Nasledujúce novely riešili čiastkový nesúlad zákona s novými ústavnými a spoločenskými pomermi. Napriek nim však zákon ako celok svojimi cieľmi a konštrukciou už nevyhovuje terajšej situácii.
Vláda Slovenskej republiky preto pripravila v roku 1998 návrh nového zákona. V duchu prispôsobenia zákona súčasnej situácii a jeho uvedenia do súladu s Ústavou, boli pripravené zásady zákona o územnom plánovaní a zásady zákona o stavebnom poriadku, ktoré však po pripomienkovom konaní už neboli ďalej prerokované vzhľadom na zmenu rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a na nové legislatívne pravidlá. Dôvodová správa podáva jeden z kvalifikovaných pohľadov, v čom je súčasný stavebný zákon nevhodný a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Pre záujemcov je k dispozícii úplný text znenia Dôvodovej správy Návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. V stručnosti, čo sa píše v dôvodovej správe okrem iného o problematike vyvlastňovania?
Základom teraz platnej právnej úpravy územného plánovania a stavebného poriadku je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). K nemu boli vydané vykonávacie predpisy - vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, a neskôr aj ďalšie.
Uvedené právne predpisy zavŕšili dovtedajší vývin práva v tejto oblasti spoločenských vzťahov v duchu idey zavŕšenia víťazstva socializmu. Nosnými cieľmi tejto právnej úpravy boli
Zákon č. 50/1976 Zb. so svojimi vyhláškami zavŕšil koncentráciu a centralizáciu územného plánovania a stavebného poriadku a potláčania súkromnoprávnej povahy práva na zhotovenie stavby, ktorá postupovala po Februári 1948.
Jeho celková koncepcia aj po čiastkových úpravách nedostatočne zohľadňuje okrem iného aj:
Ani opakované novely a zrušenie viacerých vyhlášok a novela zostávajúcich nemôžu zabezpečiť právnu úpravu územného plánovania koncepčne zodpovedajúcu terajším ústavným a politickým pomerom v Slovenskej republike. Preto sa ukázala potreba úplne novej právnej úpravy územného plánovania a stavebného poriadku.
Nový, navrhovaný zákon z hľadiska rozsahu reglementovaných právnych vzťahov nezužuje, ani nerozširuje medze doterajšej právnej úpravy. Ide teda naďalej o právnu úpravu územného plánovania a stavebných právnych predpisov, vrátane úpravy pravidiel vyvlastňovania na účely zhotovenia stavby alebo ochranného pásma stavby.
Návrh zákona je vedený okrem iného aj týmito cieľmi:
Navrhovaný zákon sleduje súlad právnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky, a to aj
Európsky dohovor o ľudských právach v časti týkajúcej sa držby majetku a ochrany tejto držby už v zásadných črtách bol prevzatý do Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovaný zákon je koncepčne odlišný od platnej úpravy o.i. aj v tom, že právo zhotoviť stavbu chápe ako prirodzené právo vlastníka pozemku, ktoré môže byť obmedzené iba vo verejnom záujme, v nevyhnutnom rozsahu a za primeranú náhradu. Úprava obmedzenia vlastníckeho práva alebo jeho odňatie (vyvlastnenie) je podstatne zúženejšia z hľadiska dôvodov a sťaženejšia z hľadiska procedúry v porovnaní s teraz platným zákonom č.50/1976 Zb. Rovnako primeranosť náhrady sa už neodvíja od vyhlášky ministerstva, ale od dohody vyvlastneného a vyvlastniteľa s kompetenciou súdu rozhodovať spornú výšku náhrady.
V § 36 navrhovaného zákona sa podstatne redukujú dôvody, pre ktoré možno pozemok alebo stavbu vyvlastniť. Vyvlastňovanie stavieb a pozemkov na ich zhotovenie nie je v súlade s právami vlastníkov pozemkov a stavieb, ako ich možno chápať v Európskom dohovore o ľudských právach a v čl. 20 ods. 4 Ústavy.
Nepreberá sa oprávnenie stavebného úradu povoliť použiť cudzí pozemok na zriadenie staveniska. Takéto oprávnenie nemá oporu v ústave (čl. 20 Ústavy).
Toľko výťah z dôvodovej správy k návrhu vládneho zákona. Z paragrafovaného znenia návrhu zákona vyplýva, že výška finančnej náhrady za vyvlastnený majetok je určená dohodou medzi vyvlastniteľom a vyvlastneným. Ak nedôjde k dohode, o rozdiele medzi návrhmi jednej a druhej strany rozhodne súd. To by malo zabezpečiť, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018
Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017
Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.
Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...
V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...
Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...
Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...
VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...
Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...
Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...
Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.
NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...
Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...
Daniel Šmíd je lektor etikety, ktorý vám vysvetlí, ako správne telefonovať.
Chlapcom chýbajú mužské vzory, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia príčina rozvodov nikoho neprekvapí.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa rozhodla vrátiť Národnej rade (NR) SR novelu zákona o pozemných komunikáciách. Upozornila, že v nej nebola ani po podaní stanoviska Ministerstva financií (MF) SR dodatočne vykonaná kvantifikácia...
Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme rodina) donaha. Zamestnanci úradu nesúhlasia s tvrdeniami politikov o tom, že novinka prinesie stavebníkom možnosť stavať už za pár...
O vyvlastnenie požiadala minulý rok Spoločnosť Jaromíra Krejcara (SJK), chce zabrániť jeho úplnému schátraniu.
Nové mýto má vybrať viac peňazí. Otázkou je, či sa plán podarí.
Podmienky pre vyvlastnenie pozemku motocentra pre stavbu diaľnice D3 pri Tábore boli splnené, rozhodol budějovický krajský súd.
Na Slovensku počuť iba politikov, ktorí zastupujú ruské záujmy, maďarské záujmy, súkromné záujmy, ale žiadneho, ktorý by v tejto veci zastupoval slovenské záujmy.
V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na sedem dní. Malo by ísť o sedem pracovných dní.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa rozhodla vrátiť Národnej rade (NR) SR novelu zákona o pozemných...
Podmienky pre vyvlastnenie pozemku motocentra pre stavbu diaľnice D3 pri Tábore boli splnené,...
Na Slovensku počuť iba politikov, ktorí zastupujú ruské záujmy, maďarské záujmy, súkromné záujmy,...