Podpisom sa ako prezident odpísal

Na otázku, prečo Ivan Gašparovič znovu podpísal nepriamu novelu, hoci sám pred tromi týždňami opäť vyhlásil, že „nebudem takéto normy podpisovať", prezidentov hovorca odpovedal, že jeho šéf „každý zákon posudzuje komplexne a individuálne".

Keby novelu cestného zákona, ktorá zmenila zákon o elektronickom mýte (lebo to zúfalo potrebuje minister dopravy a vláda), Ivan Gašparovič posudzoval ako prezident, tak by zopakoval to, čo už ex offo vyhlásil v júli 2008: Ide o nepriamu novelizáciu, kde sa „jedným zákonom súčasne novelizuje viacero zákonov, ktoré navzájom obsahovo nesúvisia" a ako každá nepriama novela, aj táto je protiústavná, „lebo nie je v súlade s princípom právnej istoty ani s princípom predvídateľnosti zákona a jeho zrozumiteľnosti". Fakt, že prezident znovu podpísal novelu, ktorú ako prezident opakovane označil za protiústavnú,má svoje dôsledky.

Po prvé, nemožno zachovávať elementárnu úctu voči hlave štátu, ktorá nemá elementárnu úctu voči svojim vlastným stanoviskám. Keď Gašparovič pohŕda sám sebou, tak sa nemôže čudovať, že sa ostatní k nemu správajú podľa jeho vlastného príkladu.

Po druhé, prezident, ktorý najskôr vyhlási, že nepriame novely sú protiústavné a potom ich podpisuje, porušuje svoj prezidentský sľub, že bude „zachovávať i obhajovať ústavu". Porušuje ho tak flagrantne, že tým odkazuje na článok ústavy, podľa ktorého je možné „za úmyselné porušenie ústavy" prezidenta stíhať.

Po tretie, aj v druhom funkčnom období, v ktorom môže konať slobodne, lebo tretí raz už prezidentom byť nemôže, si Gašparovič slobodne vybral, že sa bude správať politicky dispozične.

Slovensko má hlavu štátu, ktorá si neváži sama seba, ktorá nerešpektuje ústavu a je z vlastnej vôle dispozičná. Akú si zvolilo, takú má.