Podpisy pod petíciu za cestu R4 zbierajú už aj v Prešove

Petícia za začatie výstavby rýchlostnej cesty R4 Prešov - Vyšný Komárnik pokračuje aj v krajskom meste. Signatári žiadajú vládu, aby urýchlene riešila kritickú situáciu. Terajšiu cestu zahlcuje kamiónová doprava, k Poliakom navyše pribudli Rusi.

PREŠOV. Rýchlostná komunikácia R4 má byť kľúčovou dopravnou tepnou regiónu severovýchodného Slovenska, kde je dopravná sieť značne zanedbaná. Petíciu za jej urýchlené začatie začali mestá a obce pod Duklou, podpisy už pripájajú aj Prešovčania.

Terajšia situácia na ceste medzi Svidníkom a Prešovom je podľa vodičov katastrofálna. Niektorí ju dokonca radšej obchádzajú cez Stropkov, pretože na ceste zo Svidníka cez Giraltovce je neúnosne veľa kamiónov. K tým poľským navyše pribudlo veľa ruských, v súvislosti so situáciou na Ukrajine a jej obchádzaním.

Holodňák: Je to kľúčová komunikácia

Tieto cesty nie sú dimenzované na kamiónovú dopravu,“ povedal primátor Svidníka Ján Holodňák (nez., s pod. SDKÚ-DS), ktorý prišiel do Prešova s členmi petičného výboru zbierať podpisy.

„Vážime si, že túto podporu máme aj v Prešove, lebo R4 sa týka aj krajského mesta a ide o prepojenie Poľska, Slovenska a Maďarska. Sme odkázaní na vzájomnú spoluprácu, rozvoj regiónu je bez tejto R4 nemysliteľný,“ uviedol.

Terajší stav považuje za neúnosný. „Je tam obrovské množstvo kamiónov, havárií. Z tohto dôvodu združenie miest a obcí pod Duklou prišlo s iniciatívou a jednoznačnou podporou R4,“ povedal, s tým, že „erštvorka“ má byť súčasťou aj medzinárodnej trasy Via Carpathia, od Baltiku po Grécko.

Červený? modrý? Varianty už neriešia...

V súvislosti s budúcou výstavbou rýchlostnej komunikácie R4 sa hovorilo o dvoch variantoch: červenom (Prešov – Giraltovce – Svidník) a modrom (zahŕňajúcom aj Petič a Domašu). V Stropkove sa rozbehla petícia za modrý variant, kým Svidník a Giraltovce  prefereujú ten červený.

„Postoj nášho mesta i všetkých signatárov petície je, že dnes už neriešime, či bude modrý, alebo červený variant. Nech rozhodnú odborníci, ktorý je lepší. O tom, ktorý sa bude robiť, nerozhodujú ani samosprávy, ani občania. Každý z nich je pre nás prijateľný,“ reagoval Holodňák.

Potešilo ho, že petíciu rozbehli aj Stropkovčania: „Predpokladám, že budú stretnutia s aktivistami, ktorí zbierajú petíciu v Stropkove, aby sme ju spoločne, možno aj pod jednou hlavičkou, odovzdali na ministerstve dopravy.“

Nákladnej dopravy by v Prešove ubudlo

Signatári petície teda tvrdia, že téma variantov už ide do úzadia a všetky sily sústreďujú na to, aby R4 vôbec bola.

„Pre nás Prešovčanov je jedno, ktorý variant to bude, pretože trasa z Prešova do Lipníkov je rovnaká pri oboch. Nám pomôže to, že sa odľahčí dopravná situácia v meste, pretože tranzit nepôjde cez mesto. To je pre nás podstatné. A ak sa rýchlejšie dostaneme z Prešova, je to pre nás len výhoda,“ povedala poslankyňa Prešovského samosprávneho kraja Andrea Turčanová (KDH), ktorá sa pridala do zberu podpisov.

Podľa jej slov Prešovčania záujem majú: „Zatiaľ mi to vychádza tak, že zo všetkých oslovených mi jedna pani povedala, že ju to nezaujíma.“

Chcú vyvinúť pozitívny tlak

Ján Holodňák ako jeden z iniciátorov petície konštatoval, že momentálne sa stále robia štúdie cesty, preto sa termín odsúva.

„My chceme práve vytvoriť pozitívny tlak. Nie je to petícia proti niečomu, ale za niečo, za R4. Boli sme aj v Európskom parlamente, vieme, aký význam má táto cesta. Ľuďom v tomto regióne na tejto ceste veľmi záleží, stretávam sa s tým dennodenne,“ podotkol.

Na margo reakcií zo strany ministerstva, povedal: „Zatiaľ máme len všeobecné vyjadrenia, ale odozvy sme ešte ani neočakávali, lebo predpokladáme, že začiatkom septembra odnesie petičný výbor túto petíciu na ministerstvo dopravy. Verím, že nás pán minister prijme a budeme debatovať čo a ako.“

Ministerstvo ešte zháňa peniaze

Ako sme už informovali, ministerstvo tvrdí, že  na trase R4 sa počíta s vybudovaním severného obchvatu mesta Prešov, ktorý by sa mal začať stavať v roku 2016.

„Ostatné úseky tejto rýchlostnej cesty sú značené žltou farbou, teda v prípade, ak sa nám na ne podarí zohnať finančné krytie, bude možné ich stavať. Aj preto, aby sa nám v prípade potreby podarilo obhájiť financovanie týchto úsekov z eurofondov, sa dnes robí štúdia realizovateľnosti, ktorá jasne a definitívne určí nielen trasovanie, ale aj ekonomickú obhájiteľnosť financovania zo zdrojov EÚ,"  uviedla pre TASR Gabriela Jarošová z ministerstva dopravy.