Pôdu nezistených vlastníkov nemožno jednoducho zabrať

Už pätnásť rokov prebiehajú na Slovensku legislatívne procesy, ktorých účelom je usporiadať pozemkové vlastníctva a v tomto roku sa končí povinnosť vlastníkov, aby si usporiadali doklady v štátnej evidencii na správe katastra, teda aby svoj pozemok mali zapísaný na liste vlastníctva v štátnej evidencii nehnuteľností.

Podľa zákona 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom všetky pozemky, ktoré nebudú mať vlastníka evidovaného, teda podľa paragrafu 15 zákona "pozemky nezistených vlastníkov... prechádzajú ako opustené do vlastníctva štátu". Pri schvaľovaní takejto zákonnej úpravy poslanci prijali stanovisko, že majiteľ pozemku tým, že si nevybaví dokumentáciu o svojom práve, vzdáva sa tohto vlastníctva a pozemok opúšťa.

Podľa tradícií a ustanovení Občianskeho zákonníka sa opustený majetok skutočne považuje za vec nikoho - a teda prechádza do vlastníctva štátu. Tak sa to aplikuje aj v prípade tejto pôdy. No vlastníci s tým nesúhlasia. V prvom rade, k pozemkom sa hlásia, neopúšťajú ich a ani opustiť nechcú. Ba dokonca kritizujú tento zákon ako protiústavný, tvrdia, že takto im štát pôdu berie, kradne, že pozemky poštátňuje, konfiškuje, vyvlastňuje. V mnohých prípadoch argumentujú faktom, že priamo štát vytvoril veľké prekážky tomu, aby si dokumentáciu mohli zaobstarať.

Vlastníctvo treba preukazovať dokladmi na obci, u notára, na súde, na správe katastra, pomocou advokáta, cestovať atď., a ak ide o malý bezcenný pozemok, nemôže si majiteľ takýto postup dovoliť. Ak je pôda neúrodná a navyše niet záujemcu o užívanie (nájom) a hrozí povinnosť platiť pozemkovú daň, tým menej sa bude usilovať o získanie dokladov. Zákon však vyhlasuje, že títo ľudia opúšťajú svoje pozemky, vzdávajú sa svojho vlastníckeho práva.

Ale to nie je tak. Majitelia sú štátom nútení pozemky zanechať, štát im ich týmto zákonom berie. Pôda je osobitná vec: ak sa roky nebude používať, lebo majiteľ nemá výrobné prostriedky a pod., tak by musela tiež prepadnúť štátu ako opustená, čo je nezmysel. Pravda, pôvodne zákon stanovil niektoré úkony bezplatne, ale len na vydanie listu vlastníctva sa poplatky zvyšovali, na vydanie dokladov z katastra treba cestovať a hlavne strácať čas, treba platiť pozemkovú daň. Podľa ústavy "vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu". V tomto prípade štát vlastníkom pozemkov ochranu neposkytuje, ale im pozemky berie. Ak si niekto odstaví auto, policajne neprihlási a nepoužíva ho celé roky, je to auto opustené a prepadá štátu?

Náš štát pozná znevažovanie a likvidáciu súkromného vlastníctva, a preto to chce v pozemkovom práve napraviť. Napríklad usporiadaním zosúladenia vlastníctva stavieb s vlastníctvom k pozemku pri stavbách na cudzích pozemkoch. Ani jedno riešenie sa však nevydarilo: nie sú usporiadané záhradkové osady, kde sú stavby na cudzích pozemkoch. Nie je to vyriešené so stavbami v poľnohospodárskych dvoroch, stavbami vo vlastníctve obce.

Ukončením lehoty, ktorú terajší zákon na usporiadanie vlastníctva k pozemkom dáva, sa problémy neskončia. Zostane nevyčíslené množstvo oprávnených nárokov na uznanie vlastníckeho práva, pretože nárok na uznanie vlastníctva trvá, ak bolo oň požiadané a administratívne či súdne konanie bude prebiehať. Veď na Slovensku sa súdne konania zdržujú, bude to trvať často mnoho rokov a dovtedy pozemky nebudú vlastnícky usporiadané. Predsa nemožno zlikvidovať ustanovenie ústavy, že "dedenie sa zaručuje". Ak si niekto nevybaví dedičské konanie, podľa Občianskeho zákonníka by malo dedičstvo prejsť na štát ako opustené.

Zavedenie inštitútu opustených pozemkov je hrubým porušením ustanovení ústavy, ochrany vlastníctva ako základného práva občana, dedičského práva, a pretože je to vyvlastnenie, je porušený článok ústavy o vyvlastnení. Žiada sa nevyvlastniť nedoložených majiteľov pozemkov, ponechať im právo na neskoršie predloženie dokladov. Štát nech si zistí sám, ktoré pozemky nenadobudol žiadny dedič a sú jeho. Nemožno súhlasiť s tým, že v súlade s ústavou získavajú tieto pozemky nezaslúžene a neodôvodnene obce. Obce nech preberú len právo zabezpečiť na týchto pozemkoch výrobu, ak treba. Uvidíte, že o to už bojovať nebudú.

Inými slovami: zachovať pozemky pôvodným vlastníkom - vo verejnom záujme ich možno vždy vyvlastniť pre verejné potreby. Máme veľké rozlohy málo úrodnej, ladom ležiacej pôdy, o bezplatné využitie nech sa stará obec. Podnikateľ, ktorý chce pozemky využiť, si k vlastníkovi cestu nájde.

(Autor je profesorom Právnickej fakulty Trnavskej univerzity)